Kultúra reči


Vtáka poznáš po perí, človeka po reči, hovorí slovenské ľudové príslovie. Kultúra slova, hovoreného i písaného, je zrkadlom kultúry národa. Každodenná prax však potvrdzuje, že máme v tejto oblasti veľké nedostatky, že treba venovať viac pozornosti kultivovaniu nášho materinského jazyka.

Reč, teda komunikačná aktivita, ktorá končí jazykovým prejavom spolu s využitím jazykových prostriedkov-slov je u každého človeka iná. Ľudia využívajú vo svojich dialógoch slová, ktoré sa nezaraďujú a ani nezapadajú do kultúry reči- vulgarizmy, slang,
nárečové slová alebo rôzne skrátené prezývky. Otvorili sa brány do sveta, učíme sa cudzie jazyky, pritom však často zabúdame na náš vlastný, rodný krásny jazyk. Veď bezchybný písomný či hovorený prejav je našou vizitkou, ktorú podávame svetu.

Je to však až také zlé? Starší ľudia sú toho názoru, že najhoršie je na tom mladá generácia. Mladí, by sa mali učiť slušnosti, správnosti a spisovnosti ich národného čistého a prekrásneho jazyka. Veď slovenský jazyk je najdôležitejším znakom osobitosti slovenského národa a najvzácnejšou hodnotou jeho kultúrneho dedičstva.

Je dôležité sa v bežných komunikáciách, pri výmene informácií vyjadrovať spisovne? Pred týždňom ma zaujal prieskum, ktorý dokázal, že sedemročné dieťa si zapamätá najviac 7 slov, väčšina dospelých si nezapamätá vetu, v ktorej je viac ako 12
slov, a zvyšok dospelých si zapamätá 22 slov a viac. Z toho vidieť, že v bežnej komunikácii je potrebné vyjadrovať sa spisovne, ale často je však dôležité nevyjadrovať sa príliš zložitými a dlhými vetami, a voliť také slová, ktoré sú všeobecne zrozumiteľné.

Dúfajme, že našu ľubozvučnú slovenčinu nezalejú jazykové prvky, ktoré sem nepatria, ale nech sa prejavuje najmä v schopnosti pojmovo presne označiť a vyjadriť obsah svojho poznania. Používajme pojmy s presne vymedzeným obsahom a rozsahom a
majme za používanými pojmami presné predstavy, nepoužívajme „prázdne slová“ a frázy! Veď náš jazyk je taký krásny!