Prečo mladí začínajú s drogami?

Neprítomný výraz na tvári, rozšírené zreničky, iný svet.. V hlave len jediná myšlienka: „Musím získať ďalšiu dávku“. Bezpodmienečne. A tak miznú značkové hodinky, prstene, retiazky, televízor a čo je najhoršie – aj dôvera okolia, či dokonca vlastnej rodiny. Ako sa človek dostane na túto cestu?
Ľudí, ktorí začínajú s drogami by som rozdelila do troch skupín. Prvú tvoria tí pochádzajúci zo sociálne slabších rodín. Už od detstva zažívajú akútny nedostatok lásky, rodičia sa len neustále hádajú, doma sú len „vážne“ problémy a tak na ich bežné starosti a radosti nikto nemá čas. Deti sú sklamané a zranené a tak si začnú hľadať rodinu inde, pretože ju jednoducho potrebujú. Žiaľ, často ju nachádzajú v droge. S ňou sa cítia bezpečne, sú šťastní, stane sa jediným zmyslom ich života. Droga im rozumie, poskytuje im všetko. Ani nevedia ako a už sú až po uši v závislosti. Vtedy, žiaľ, začnú ešte väčšie problémy, no už niet cesty späť...
Druhú skupinu tvorí pravý opak. Deti, ktorých rodičia patria do vyššej spoločnosti. Majú všetko, od malička sa im každý venuje, dostávajú to najlepšie vzdelanie a svet patrí len im. Tieto deti, ktorých duševná rovnováha je narušená neustálym rozmazávaním s drogou začínajú preto, že „už nevedia, čo od dobroty“. Všetko totiž už vyskúšali, všetky druhy zábavy, nič ich už nevie uspokojiť. Až postupne zisťujú, že ani droga nie. Tretia skupina patrí do strednej spoločenskej vrstvy. Majú, všetko čo potrebujú, vrátane pár vymožeností, ich rodičia majú prácu, navonok je všetko v poriadku. No celkom tomu tak nie je. Práve tento pocit, že všetko je v norme, štandardné ich po čase začne iritovať a tu prichádza chuť po zažiť niečo nezvyčajné, odkloniť sa od toho, čo sa „sluší“. Tento pocit neznáma a dobrodružstva prináša droga. U týchto troch skupín sme videli čiastočnú vinu rodičov. No narkoman môže pochádzať aj z usporiadanej rodiny bez hádok, z rodiny, kde je zahŕňaný láskou a pozornosťou. Pýtate sa: „Ako je to možné?“ Jednoducho. I keď rodičia vo výchove chybu nespravili, vplýva na neho ešte mnoho iných vplyvov. Jedným, a to najsilnejším, je partia. Kamaráti prišli s marihuanou, cigareta sa posúva, každý si potiahne. Keď príde k ďalšiemu v kruhu všetky oči sa upierajú na neho. Takýto tlak nedokáže prekonať každý a zlo je na svete.
Je ešte mnoho dôvodov, pre ktoré vzniká závislosť, no teraz by som prešla už k závislosti samotnej. Mnoho ľudí pozerá na narkomanov s obrovskou averziou a dešpektom. Celkom tomuto postoju nerozumiem.

Zamyslime sa. Čo zlé tento človek vykonal? Je zlé, že začal s drogou? Nevieme predsa, čo ho k tomu viedlo. Je zlé, že kradne, aby získal ďalšiu dávku? Otázkou je, či si vlastne vôbec uvedomuje že koná niečo nesprávne a najmä to, komu pripísať vinu - jemu alebo droge? Je zlé, že sa nesnaží odvyknúť si? Túto vetu nemôže vysloviť nik, kto silu drogy nepozná. Viete, prečo sa nám tak bridí závislý človek? Prečo od neho bočíme a nechceme o drogách ani počuť? Je to preto, že sú niečím, čo rúca naše istoty o vševedomosti a všemocnosti človeka. Áno, droga porazila ľudskú dôstojnosť a my neznesieme pohľad na feťáka len preto, že v ňom vidíme našu vlastnú slabosť a krehkosť. A čo ak niekto s drogou prestane? Akonáhle niekto povie, že bol závislý, náš pohľad na neho sa mení. Pritom je to to isté, akoby povedal, že bol chorý, no už sa uzdravil. To, akým sú drogy problémom počujeme odvšadiaľ. Áno, je dôležité informovať o nich na verejnosti ale rovnako dôležité je pripraviť spoločnosť na ľudí, ktorí vyhrali svoj boj o vlastnú osobnosť.