„Mladí ľudia, ktorí blúdia svojou vlastnou cestou sú milší ako tí, čo idú správne cudzími cestami.“

17. 17 je vek, ktorý núti každého z nás zamyslieť sa nad budúcnosťou, nad tým, čo nás čaká za bránami krásnych detských čias. Je to moment, ked sa musíme vydať vlastnou cestou, ešte nepreskúmanou. Tá je plná prekážok a nástrah, zahmlená túžbami a snami nás "odvážnych". Mnohí tvrdia: "Túžby? Sny? Preber sa! Zostúp z oblakov a postav sa nohami na zem! Sny Ti nepomôžu, nezarobia Ti na chlieb. Len pokračuj v našich šľapajách, cestičkou nami vyšliapanou a v živote sa nestratíš. "otázka ale znie: Chcem sa naozaj vydať trasou, kde niet prekážok či prekvapení? Čo ak túžim práve po tom stratiť sa, zablúdiť, hťadať niekde v diaľke svoje ja? Chcem denne zaspávať s vedomím, že život, ktorý som si vybrala, cesta, ktorou som sa rozhodla kráčať je križovatka mojich vlastných snov a túžob a nie predstáv cudzích ľudí. Na otázku, či tomu bude raz tak, či prekvapím samu seba a skočím do neznáma, zatiaľ neviem odpovedať. Možno by už bolo na čase pohnúť sa vpred a zvoliť si vlastnú, správnu cestu, i ked je častokrát bludiskom.