referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štefan
Štvrtok, 26. decembra 2024
Principát a dominát
Dátum pridania: 12.03.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: nirvanka7
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 508
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 
Z.M.
Moja úvaha - PRINCIPÁT a DOMINÁT

Rímska ríša patrí k najvýznamnejším svetovým ríšam, ale jej dejiny sa mi vôbec nepáčia. V tomto období bolo veľa vojen a vzťahy ľudí, ktoré vôbec nechápem (napríklad ako navzájom zabíjali otcovia synov alebo ostatných ľudí len aby sa zmocnili vlády alebo ako sa bavili panovníci na gladiátorských hrách krvavým zabíjaním). Obdobie Rímskej ríše sa mi zdá byť kruté a krvavé. Rím zažil obdobie kráľovstva, republiky a cisárstva. Cisárstvo delíme na dve obdobia: principát (27 pred n.l.- 284) a dominát (284 – 476).
Hlavný rozdiel týchto dvoch období bol v politike. V období principátu vládol len jeden cisár, ktorý vládol spolu so senátom. Aj keď niektorí cisári ho prenasledovali a snažili sa ho zhodiť, až do dominátu vládol spolu so senátom. V období dominátu bola neobmedzená vláda panovníka. Diocletianus sa snažil upevniť si svoju moc, preto si vybral spoluvládcov, aby sa iní schopní velitelia nenechali vyhlásiť za cisárov. V Ríme vládli štyria cisári súčastne – tetrarchia. Za tejto vlády stratil Rím postavenie v ríši a dôsledkom toho bolo rozdelenie na Východorímsku a Západorímsku ríšu. Zánikom Západorímskej ríše v roku 476 sa označuje koniec staroveku a začiatok novoveku. Myslím, že vláda jedného panovníka a senátu je rozumnejšia ako tetrarchia. Síce bolo územie chránené zo všetkých strán, ale ťažšie sa dohodnú štyria panovníci ako keď má hlavné slovo len jeden. Možno práve preto strácal Rím postavenie, pretože sa panovníci nevedeli dohodnúť. Aj keď cisár nebol vždy volený demokraticky - senátom, ale stal sa cisárom, lebo pochádzal z cisárskej rodiny. A to tiež veľmi nieje dobré, lebo nie každý vládol správne a často bol prenasledovaný senátom. Napríklad Nero dal podpáliť Rím lebo potreboval inšpiráciu k básni. V tomto smere sa mi táto politika nepáči, pretože starať o štát by sa mal starať ten, s ktorým ľudia súhlasia, ktorý sa do toho rozumie a je dosť skúsený. V tomto období sa vystriedali štyri dynastie – julsko-klaudiovská, flaviovská, antoniovská a severovská. V principáte sa rozvíjalo umenie, vytvorila sa prétoriánska garda, Augustus sa snažil obnoviť tradičnú morálku a náboženstvo, starať sa o chudobné obyvateľstvo. Podľa mňa sa za jeho vlády zvíšila úroveň Ríma. V celej rímskej ríši bolo 25 légií. Úlohou vojska bolo chrániť územie, prípadne ho ďalej rozširovať. Po smrti Augusta si nechávali cisári udeľovať titul – cisár - podľa jeho otca Juliusa Ceasara, ktorého po smrti vyhlásili za boha.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.