Tak to je otázka, na ktorú sa ťažko hľadá odpoveď. V podstate toho nie je veľa – teda pre koho ako. Nechcem nič zvláštne – nie som náročná bytosť. Bol by som rád, keby som vo svojom živote – či už krátkom alebo dlhom ( nikto totiž nevie ako dlho tu bude ) niečo dokázal. Či už svojpomocne alebo s pomocou ľudí, na ktorých mi záleží. Pre úplný začiatok by som rád dokončil strednú školu ( aj keď to tak miestami nevyzerá ), neskôr skončiť vysokú školu a nejakým zázrakom sa aj zamestnať.

Nepotrebujem nejaké lukratívne zamestnanie, stačí mi také, aby som nemusel prežívať z dňa na deň. I keď strašne rád by som mal vlastnú malú firmičku s pár zamestnancami. Ďalej by som mohol chcieť pevné zdravie, ale úprimne povedané, neviem či je niečo také možné pri dnešnom životnom štýle aký vediem ja a ľudia okolo mňa. Ale asi najviac chcem to, aby som žil v pokoji a hlavne aby som žil po svojom ( nechcem byť na nikom závislý a takisto nechcem, aby som bol taký poslušný psík, ktorému čo poviete tak to spraví ).

A čo vlastne chcem životu dať? To sám neviem, pretože človek ( teda ani ja ) ani nevie čo kedy životu dáva a kedy od neho niečo berie. Ja len dúfam, že nebudem len taká pásomnica, ktorá len berie a nič nedá. Túto svoju malú úvahu by so chcel zakončiť jedným citátom od pána Luciusa Anneusa Seneca : „Život je ako hra: nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie, ale na tom ako dobre bolo zahrané.“ a od Jaroslava Vrchlického : „Po niečom túžiť je už dôvod k žitiu.“