SLOVO
(úvaha)

Slovo...Čo to vlastne je? Je pre nás dôležité?
Samozrejme. Slovo nie je len jednotka jazyka. Každé má svoj význam. Mnoho významov. A veľakrát záleží len na nás ľuďoch, na našom prejave, aký význam slovo nadobudne, keď ho vyriekneme.

Victor Hugo raz povedal: „ Slovo má jemnosť vánku a silu blesku.“ Tento výrok nie je príliš zložitý na vysvetlenie, no každý si ho môže vysvetliť po svojom. Podľa mňa však má len jeden význam. Tento slávny románopisec nám ním chcel pripomenúť aj do budúcna, že máme vážiť slová. A kto by mohol vedieť o slove ako takom viac ako niektorý zo slávnych spisovateľov sveta, ktorí sa slovom živili celý život?

Vždy by sme si mali rozmyslieť, kým niečo niekomu povieme. Slovo totiž môže pobaviť, potešiť, pohladiť, povzbudiť, môže byť balzamom na dušu. Niektoré slová svoj význam napovedajú už tým ako znejú. Beletria, básne...

Keď počúvame hovorené slovo, mnohokrát sú to slovné hračky. Pri beletrii nás niečo núti spájať slová do viet, vety do súvetí, čítať medzi riadkami a rozmýšľať nad osudom hrdinu. Pri básňach je zaujímavá forma básne a ešte zaujímavejšie je vnímať čo dokáže rým. Tu nás zasa niečo núti rozmýšľať nad tou ktorou metaforou a čo ňou chcel autor povedať.

Slovo však nemusí vždy byť len balzamom na dušu. Rovnako môže aj ublížiť, zarmútiť, ba dokonca hlboko uraziť... Bez rozmýšľania by sme teda nikdy nemali nič hovoriť, hlavne pokiaľ to neskôr nechceme ľutovať.

Hovorí sa aj, že hovoriť je striebro no mlčať je zlato. Na tomto prísloví sa dá tiež pomerne jednoducho vysvetliť čo slovo dokáže. Často sa stáva, že človek v hneve vyriekne slová, ktoré potom ľutuje, ale už nikdy ich nemôže vziať späť. Preto je dobré hovoriť no niekedy je lepšie mlčať.

Slovo ako také je vlastne najvýraznejším prostriedkom komunikácie. Sú ľudia, ktorým nebolo umožnené slová plnohodnotne využívať. Sú to ľudia nepočujúci, nemí. Nemôžu svoje pocity vyjadriť slovami, nepočujú ľubozvučnosť svojho materinského jazyka a na dorozumievanie používajú znakovú reč.

Títo ľudia sa však so svojím handicapom naučili žiť a to je nesmierne ťažké. My zdraví ich môžeme len obdivovať a ďakovať Bohu, že sme akí sme a slovo má v našom živote svoje stále miesto. A počuť slová, vety v rádiu alebo v televízii a vidieť slová napísané na papieri nám do života snáď prináša oveľa viac radosti ako bolesti.