Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Keby som mala už len jeden deň života

Nikto z nás nevie kedy presne zomrie. Sú však ľudia, ktorí vedia, že im ostáva už len pár mesiacov života. Ľudia sa smrti boja. Pýtam sa prečo, prečo sa jej tak veľmi boja keď nevedia, čo ich po smrti čaká?

Ľudia, ktorí majú pekný život, umrieť nechcú. No na svete je veľa takých ľudí, ktorí by chceli radšej umrieť ako žiť krutý život, ktorý im osud napísal. Ja sa smrti nebojím. Umrieť nechcem, ale ak by prišiel posol zo záhrobia a povedal mi, že dnes som sa posledný krát zobudila a že večer umriem, tak by to bol najkrajší deň v mojom živote. Svoj posledný deň by som strávila s tými, ktorých mám najradšej. Posledný krát by som sa im pozrela do očí, poslednýkrát by som ich objala, povedala by som posledné zbohom. Viem, že by tu po mne ostalo veľa smutných duší, ale ja by som bola na lepšom mieste. Na mieste, kde duša nájde pokoj, pretože smrť je oslobodenie od všetkého zlého. Pred smrťou by som sa však ešte naposledy stretla s najlepším kamarátom. Objala by som ho a slzy v mojich očiach by mu napovedali, že sa blíži môj koniec. Chcela by som ho ešte pár minút držať za ruku a poďakovať sa mu za všetko, čo pre mňa v živote spravil. Prvá posledná pusa na rozlúčku, úprimný pohľad do očí a smutný odchod. Potom smutné rozlúčenie sa s rodinou. Posledný krát uvidím mojich najbližších.

Najviac času by som strávila s človekom, ktorého milujem. S človekom, ktorý pre mňa znamená viac ako vlastný život. S človekom, ktorý dal môjmu životu nový význam. Utekala by som za mojim priateľom. Nepovedala by som mu, že umieram. Len by som vedľa neho tíško ležala na posteli a objala by som ho najsilnejšie ako viem. Držali by sme sa za ruky a hľadeli by sme si do očí. Očami by som mu povedala, ako veľmi ho milujem, ako veľa pre mňa znamená a že mu ďakujem, že ma urobil šťastnou. Celý čas by som ho hladila po tvári, hrala sa s jeho vlasmi. Potom by sme sa išli prejsť ku koňom, pretože kone milujem. Kone mi dodávajú energiu a liečia moju dušu. Po návrate domov by som ho pobozkala na pery a povedala mu, že navždy ostane v mojom srdci a že práve on je to najlepšie, čo ma v živote stretlo. Ak by sa opýtal, prečo sa správam ako keby to mal byť posledný deň v mojom živote, iba by som sa usmiala a pritúlila sa k nemu. Pomaly by som zavrela oči a v jeho náručí by som tíško čakala na smrť. Posol smrti by si po mňa prišiel a ja by som vedela, že navždy ostanem v spomienkach mojich priateľov. Vedela by som, že na mňa nezabudnú, pretože každý z nás je nenahraditeľný.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk