Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Prejav na stužkovú

Vážený pedagogický zbor, milí študenti!

„Čo si zasejeme, to si budeme žať.“
Všetci na svete sme semienko nejakého druhu. Môžeme byť semienkami nezničiteľnej buriny či obilia, môžeme byť stromami alebo trstinou vo vánku tancujúcou. Budeme takým semiačkom ako sa rozhodneme, závisí to však od vedľajších účinkov, ako sú napríklad naši pestovatelia a zem, kde sme sa rozhodli vyrásť.
Škola je zem, pre niekoho ľahká, pre niekoho ťažká, to si každí vyberá sám podľa svojho druhu a chuti. Je to zem obsahujúca niekoľko stoviek semienok, ktoré sa snaží pripraviť do sveta. Nabáda ich k tomu, aby si vybrali ten správny druh semienka.
Učitelia sú naši pestovatelia. Oni presne vedia kam zasiať, čím, akým a v ktorý čas správne prihnojiť a zaliať novými vedomosťami, i keď sa to semiankam nie vždy páči. Vtedy sa to prejaví neznášanlivosťou k dávke hnojenia a vedia to dať pestovateľovi najavo. A čo je hlavné, pestovatelia vedia zvládnuť náročné pestovanie a dosiahnuť zrelosti rastlín.
Dnes tu už nestojí 32 malých rozutekaných semienok, dnes tu, pred vami, stojí 32 zrelých klasov pripravených na export do sveta dospelosti. Už len počkať na správny kamión.
Ako sa z roztopašných a možno aj trošku drzích semienok stali mladé rozvážne klasy?

V prvý deň sa pred novou školou zišli všetci študenti a medzi nimi niekde aj naša budúca trieda – trieda nových semienok. Po skončení príhovorov nám predstavili nášho pestavateľa, teda pestovateľku, našu triednu pani profesorku. „Kto to je? “ „Bude dobrá“ „Bude prísna?“ pýtali sme sa nedočkavo.
Prišli sme do nášho nového triedneho skleníka. Naša triedna pestovateľka nás hneď zasadila do lavíc a zasypala prvými dávkami pravidiel, zákazov, príkazov,... Pestovanie nás samých sa začalo.

Ďen za dňom plynul a plynul. Čísla v kalendári nadobúdali rozmery a v skleníku rástla teplota. Začali nás dusiť novými hnojivami, nám ešte nepoznanými, ale my ako dobré budúce rastlinky, ktoré chcú rýchlo vyrásť, sme začali prijímať potravu svojimi tenkými korienkami mozgu. Naše tenké korienky začali časom vytvárať druhotné, mohutnejšie a silnejšie korienky s ešte väčšou nasávajúcou silou a tak sme stále potrebovali zalievať čoraz viac a častejšie.
Zo semienok sa začínali stávať mladé rastlinky avšak rôznych výšok, lebo nie každému chutila zálievka či hnojív rovnako a nie každí ich vedel rovnakou rýchlosťou premeniť na minerály podporujúce rast.
Čas plynul stále rovnako rýchlo, no mladé rastlinky sa menili. Vyrástli. Spolu s nadobudnutými poznatkami rástli k oblohe. Zrazu začali pozerať na zem z výšky a objavovať nové možnosti, doposiaľ im neznáme z ich pohľadu prízemného. Pozerali sa do diaľky svojej budúcnosti.
Postupne prechádzali všetkými vývojovými fázami od mliečnej zrelosti až v ktorej sa dali ohýbať študenti až po žltú zrelosť, kde stracajú títo pestovatelia túto vlastnosť. Tu ich môže ohýbať len svet a čas sám.

Každá fáza mala niečo do seba. O tom by vedeli rozprávať pestovatelia. Keď sa snažili niektoré semienka pritlačiť k zemi, lebo boli lenivé a chceli utekať na svojich tenkých nezrelých korienkoch do sveta, iných museli vyzdvihnúť a donútit ich tvoriť nové korienky, aby nezaostávali za ostatnými. Určite mali občas pri tom poriadnu dávku adrenalínu v krvi, aby zvolili ten správny agrotechnický postup. Svoje poznatky si zapisovali do klasifikačných hárkov. Pre niektoré rastlinky to bol jed, pre iné balzam na dušu a motivácia rásť, stať sa najväčšou rastlinkou v poraste.
Najťažšie to však majú vždy triedny pestovatelia, pretože ich úlohou je, aby rastlinky v ich skleníku rástli rovnako rýchlo a boli rovnakej výšky v rovnaký čas. Pretože sa hovorí, že to čo si zasejeme, to si budeme žať a pre ich rastlinky už prichádza kamión dospelosti.
Či sa táto úloha podrila našej triednej pestovateľke?
Pozrite sa na nás, dnes tu už nestojí 32 malých rozutekaných semienok, dnes tu, pred vami, stojí 32 zrelých klasov, najlepšej kvality, pripravených na export do sveta dospelosti.
Ďakujeme našim pestovateľom za ich správne agrotechnické postupy. Ďakujeme našej triednej pestovateľke za jej oceľové nervy a lásku k jej rastlinkám, pretože ona nás vytvorila.
Ďakujeme.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk