Vie odpovedať na metafyzické otázky, ktoré si kladie člověk, ponúka alternatívu v zmysle jasnej predstavy o budúcnosti, i preto si ľudia čoraz častejšie volia za správne vysvetlenia (odpovede), ktoré im dáva práve veda než (mystifikovaná) filozofia, či dokonca jej radikálnejší variant – teológia. Ak to obrátime celé naopak a istým spôsobom pridáme trochu idealizácie, môžeme vyhlásiť, že veda je filozofia (presnejšie stala sa ňou). Lenže v skutočnosti to tak nie je. Filozofia a lá veda je opäť len utópia, ktorú nám už raz ponúkala teológia, neskôr metafyzika. Nemožno sa teda uspokojiť s týmto povedzme Comteho tretím štádiom, pretože ide o zaslepenie pred zastavením akéhokoľvek vývoja, pred pasivitou a tým pádom pred stratou skutočného zmyslu – nekonečného objektívneho bádania, čiže záhubou. Áno, na jednej strane stojí silný argument, že keď už vieme, že objektívnu pravdu budeme hľadať donekonečna – a to je zmysel, prečo sa neuspokojíme? Však koniec koncov sme ju predsa len našli, v tom zmysle. Na druhej strane, a to je myslím si ťažší argument, stojí tvrdenie, že ako možno vyhlásiť objektívne, že objektívna pravda je hľadanie objektívnej pravdy? Nemožno predsa tvrdiť, že sme našli zmysel, keď tým zmyslom je hľadať ten zmysel. Ono je to proces, nie stav. A na tom to celé stojí a padá. Preto veda nemôže nahradiť filozofiu a nemôže ani postačovať pre súčasnú kultúru /myslenia/.






II. Moderná technika versus filozofia

Technika, a k tomu ešte moderná, výrazne zasiahla do myslenia človeka a tým aj do jeho životného štýlu. Čo je zaujímavé na tomto silnom zásahu, je, že udial sa celkom nevedomky, pritom však masívne a omnoho rýchlejšie ako akákoľvek filozofia (ak teraz výjmeme vedu ako filozofiu). V predošlých dejinách ľudstva to nešlo. Ľudia ťažko dreli, poznali mnoho nezvládnuteľných úloh, nevyliečiteľných chorôb a nepoznaných dimenzii. Ale, začiatkom novoveku (a preto je to aj novovek), sa prirodzene neuspokojili s pasivitou a odveká túžba uľahčiť si život, a tým ho aj chápať (čo je prirodzená vlastnosť, vrodená), sa začali objavovať prvé technické vynálezy. Na počiatku to bola pravdepodobne kníhtlač (paradoxne šíriteľ vzdelanosti, a teda i filozofie), nasledovali vynálezy ako strelné zbrane, parný stroj, Galvaniho článok, penicilín, spaľovací motor, jadrová reakcia, mikročípy, laser a húfy ďalších, ktoré radikálne zmenili dovtedajší obraz sveta. A to je koreň celej záležitosti. Svet sa stal obrazom. Obrazom, ktorý namaľoval člověk, jediný toho schopný subjekt na svete (vzhľadom na to, že existencia nadprirodzenej sily veda nikdy nedokázala). Človeku sa zapáčila „funkcia“ pána tvorstva a vytváral svoj obraz sveta ďalej.