Obohacujú ho o nekonečné množstvo dôležitých funkcií (čím živia ešte pozostatky jeho objektivity), ale nebude to už dlho trvať a na trhu sa ponúkne mobilný telefón ako implantát do ľudského organizmu. Áno, znie to drsne, ale v kybernetike to znamená obrovský pokrok a ďalší úspech v operovaní so „zostavou“. Príkladov podobného typu by bolo aj neúrekom a všetky majú svoje pro a proti, vždy to záleží od toho, ktorú cestu spoznávania, prístupu k svetu si zvolíme, tak ako som to už načrtával v úvode. Teraz sa však na to pozerám tak, ako to videl aj Heidegger, pred ním Husserl, že moderná technika víťazí nad filozofiou, predstavuje jej konečnú fázu. Ono, a to chcem zdôrazniť, že keby niet filozofie, niet ani vedy. Už v staroveku to platilo, keď v Grécku začínali spoznávať prvé nebeské telesá alebo keď chceli založiť filozofické myslenie na princípe matematiky. Vtedy veda a filozofia si boli najbližšie a zároveň sa prelínali. Problém bol totiž v tom, že starovekí Gréci nerozlišovali tieto dve smerovania. To som už aj naznačil, že i keď ide o dva rôzne prístupy k svetu, výsledný efekt má byť ten istý, však oba sú prístupmi. Neskôr sa konflikt posunul ďalej. V osvietenstve filozofi videli vedu ako nástroj poznania a paradoxne filozofia sa stala nositeľom vedeckého poznania, čo sa neskôr premietlo do rozvoja techniky. V 19. Storočí sa technika definitívne odlúčila od filozofie, priniesla už spomínanú alternatívu a stále viac sa popularizovala. St alo sa to vďaka pozitivistom, ktorí rušili otázky typu „Prečo?“ a pokúšali sa ich nahradiť otázkami typu „Ako?“ Bol to prvý pokus (stále sa držíme ateistických dejín ľudstva) o vytlačenie filozofie. O tom som už však písal v práci Kritika metafyziky z Comteho pozície. Dnes dozrel čas, keď sa ľudstvo musí definitívne rozhodnúť, či aj otázky typu „Prečo?“ bude klásť svojej technickej zostave, alebo pôjde druhou cestou:


III. Filozofia versus moderná technika

V predošlej kapitole som sa venoval argumentácii prečo moderná technika ničí filozofiu (i keď tak v skutočnosti to nie je). Opisoval som zánik filozofie, čo mal spôsobiť priam bombastický nárast vplyvu technického videnia sveta za posledné storočie. Nuž, prečo tak hovoríme ešte stále o existencii filozofie? Prečo človek sa nerozhodol ešte filozofiu načisto zavrhnúť a venovať sa kybernetickému tvoreniu světa podľa seba? Ono to nejde, filozofiu nemožno zrušiť,len preto, že sa tu objavil iný prístup, navyše ktorý tiež vychádza z filozofie. Moderná technika stále proklamuje aká je dokonalá, úžitočná, nepostrádateľná a univerzálna. To všetko spĺňa aj filozofia, rozdiel je len v pôsobení a praktickosti.