Zatiaľ čo filozofia neponúka hotové riešenia, ponúka len návody, moderná technika ponúka hotové riešenia (nazvyme to odpovede), ktoré de facto nie sú hotové. Sú hotové len pre určitého jedinca, nie pre celé spoločenstvo. Príklad: Konečne sa vynašla mikrovlnka – spôsob ohrievania potravy bez použitia otvoreného ohňa či tepelného žiarenia (prúdenia). Je to prevratný spôsob v príprave potravy pre človeka, čo spočiatku všetci uznávajú. Neskôr sa zistí, že nútená cirkulácia molekúl nie je zdraviu prospešná, ale budiš, takúto obetu ešte mnohí prinesú. No potom nastane zlom, keď niekto (stačí jeden) vyhlási, že keď mikrovlnka tak rýchlo ohrieva, prečo tak rýchlo nechladí. Zostava je narušená…Jej operátor, ktorý mikrovlnku vynašiel, sa opäť stane súčasťou zostavy a hľadá riešenie ako obohatiť svoj vynález touto funkciou. A tak dostane sa priestoru filozofickej otázke: „Keď si člověk myslí, že je pánom tvorstva, prečo nevynájde tvorstvo samo, prečo nevynájde isté perpetum mobile? Ako potom môže byť pánom tvorstva?“ Zatiaľ sa to nikomu nepodarilo, a to z toho dôvodu, že kybernetika je najviac chybná práve vo svojom zmysle. Filozofia nie, pretože ten zmysel len nahmatáva, nikdy ho neuchopí. Filozofia (presnejšie fenomenológia) sa snaží pochopiť veci tak ako sa nám javia, netvorí ich, ostáva vždy otvorená. Otvorenosť je práve najsilnejšiou stránkou filozofického pohľadu na svet. Ponecháva sa tým voľný priestor pre vývoj bez zásahov nejakého „pána tvorstva“. Filozofia nikdy nefixuje určité tvrdenie, pretože otvorenosť je zárukou, že fixné tvrdenie neexistuje, i keď…aj toto je fixné tvrdenie (nemusí však byť). My, používatelia filozofie (nedá sa použiť pojem ľudstvo), musíme však pristúpiť k novému spôsobu myslenia, alebo sa o to pokúsiť. Filozofia sa nesmie stať učením, musí ostať otvoreným návodom, čo si vyžaduje, aby sme pokorne priznali, že nemôžeme vedieť a poznať všetko a musíme si pripustiť aj istú zdržanlivosť, pretože tá môže jedine odvrátiť zdanlivú spokojnosť, stagnáciu a teda pasivitu. S ohľadom už na vysokú úroveň modernej techniky si filozofia uvedomuje aké vážne otázky si ľudstvo nastolilo a pochybujem, že by dokázala podať pohotové odpovede tak ako veda. Na druhej strane nepodanie pohotovej odpovede je zárukou, že nejde o subjektívnu blamáž. Isteže, filozofia pripúšťa utvorenie si subjektívneho názoru (pozor, nie odpovede), ale vyžaduje si zachovanie otvorenosti pre ďalšie možné názory, medzi ktorými môže byť aj objektívny. Ten sa buď odhalí alebo ostane dlhší čas zakrytý, s tým, že otvorené filozofické videnie sveta mu zabezpečí raz odkryť sa.