Ďalším významným faktom je, že filozofia ako pramatka vedy výrazne vplýva na technické videnie sveta. Mnohí vedci, technici a priaznivci kybernetiky si to nepripúšťajú, ale ich vlastnými postupmi sa to dá dokázať. Vždy ostáva pravdou,. že nie filozofia vzišla z techniky, ale práve naopak, a preto je tu jej určitá verzia, ktorú nazývame samostatne etika (ako ďalšia filozofická disciplína) a tá sa zaoberá oprávnenosťou modernej techniky. Dokáže si položiť otázku, čo všetko moderná technika môže a nemôže, aký postoj môže k tomu slobodne zaujať člověk a všetky tieto vzťahy dokáže aj definovať. Pre ilustráciu, opäť príklad, a to veľmi aktuálny: Človek už dlho sníval, že bude môcť ovládnuť svoju telesnú schránku. Že bude vedieť liečiť všetky jej choroby a poruchy. Našla sa metóda transplantácie, tú nám ponúkla moderná technika, pretože sme si o ňu pýtali. Nastolil sa však ďalší problém, a to so zabezpečením kvalitných a spoľahlivých transplantátov. Niektorí ľudia totiž čakajú na zdravé srdce roky a možno sa vôbec nedočkajú, i keď im predsa kybernetika takúto možnosť ponúka. No a tak prišiel na rad asi najväčší technický vynález ľudstva – génové inžinierstvo. Rozluštenie ľudského genómu trvalo nekonečne dlho, ale dnes už vedci poznajú techniku klonovania, čo predstavuje cestu pre svojvoľné vytváranie náhradných ľudských orgánov či dokonca celých sústav (živých organizmov). Možno i preto bola technika natoľko spopularizovaná, pretože začala prakticky riešiť ľudskú smrteľnosť, a tá trápi každého jedného z nás. Napriek tomu, dnes ešte neexistujú (a pravdepodobne ešte dlho existovať nebudú) farmy pre transplantáty. To práve filozofia prostredníctvom etického myslenia ukázala človeku novú a objektívnejšiu pravdu, ktorá vyvrátila kybernetický prístup. Etika sa práve pýta, či by to práve neznamenalo rútenie zostavy. Zoberme si teda, že vďaka génovému inžinierstvu by vymizlo obrovské množsvto vrodených chorôb a porúch, a že akékoľvek poškodenie organizmu by sa dalo odstrániť. Je to planá utópia – dĺžka ľudského života by sa závratne predĺžila, tak isto ako aj jeho kvalita, ale skôr či neskôr by sme museli začať regulovať pôrodnosť, pretože by hrozilo preľudnenie Zeme, čiže evidentne smrtiaca hrozba. To by teda člověk zrazu začal určovať, kto a kedy sa má narodiť a umrieť? Ako môže rozhodovať o sebe samom, keď ešte stále nevie aký je jeho zmysel, jeho možnosti a poslanie? Navyše etika vraví, že by došlo k obrovskej inflácii hodnoty života. Nemalo by to už takú cenu, pretože je to všedné a bežné, a podlieha to nám.