Človek ku šťastiu potrebuje bezstarostný život, kde niet žiadnych ťažkostí, kde má svoj (možno aj vymedzený) slobodný priestor, v ktorom realizuje predovšetkým seba a otázky typu „Prečo?“ by mu to len sťažovali. Preto chce a musí využívať výdobytky modernej techniky, tak mu otázky typu „Prečo?“ veľmi rýchlo odpadnú. Príklad: „Prečo by som sa mal trápiť v horúčkach, keď si môžem dať Paralen a všetko bude v poriadku?“ Nebolo by modernej techniky a Paralen by neexistoval, človek by sa pýtal komplikovanejšiu a nezodpovedateľnú otázku: „Prečo by som sa mal trápiť v horúčkach?“ Čo z toho teda vyplýva pre môj diskurz? Moderná technika ( a tým aj predstava o kybernetickom svete) patrí do uvažovania človeka a jej funkciou má byť odstránenie „nekonečného namotávania sa“ do filozofických až metafyzických (pre niekoho teologických) otázok. Filozofia musí ostať však v ľudskom zmýšľaní, pretože ináč by sa moderná technika úplne subjektivizovala a znamenalo by to stratu skutočného zmyslu života (už som písal, že zmysel je pravdepodobne hľadanie zmyslu). Filozofia má teda funkciu odstránenia dezilúzie, že sme pánmi tvorstva, i keď koniec koncov to tvorstvo vôbec nevieme ovládať (čo je dôkaz, že sme len súčasť, nie tvorcovia). Otvorený záver diskurzu sa však musí ponechať, a to v tom, že možno sa raz predsa len staneme pánmi tvorstva.