. Úvod

Téma vplyvu vedy na filozofiu (a opačne) náhodou vôbec nie je nová, i keď silno rezonovať začala až v posledných desaťročiach našej súvekosti. Ťažko povedať v čom spočíva rozpor týchto dvoch odlišných (a zároveň v smerovaní spoločných) postupov ľudského myslenia. Uvedomiť si ho však možno. Človek je tvor mysliaci, ale i cítiaci, preto si dokáže položiť otázku aký je rozdiel medzi vedou a filozofiou, v čom sa nachádza ich vzájomné napätie, ale hlavne, čo je azda najdôležitejšie, ako to vplýva na neho samotného. Nuž, v skutočnosti robí nám problém definovať čo filozofia znamená, i keď základná poučka vraví, že je to milovanie múdrosti. Na druhej strane s definíciou vedy si tiež neviem celkom poradiť, a tak všetko ostáva zakryté, ostáva pre nás záhodou. Nie však nevyľuštiteľnou. Máme totiž jedinečnú schopnosť, a to sa dá dokázať doterajším vývojom ľudských dejín, nazerať popod prikrývku zahalených vecí. Problémom ostáva, nakoľko je tento obraz pravdivý, úplny a čo z toho vyplýva pre nás. Existujú dva postupy, smery či teda postoje ako pravdivo odhaľovať pravdu (pozor, nie odhaliť!). Prvou možnou cestou je filozofia, hlavne jej metafyzické postuláty. Už niekoľkokrát sa v dejinách ľudstva pokúšali ľudia dokázať, že metafyzické otázky typu: „Čo je?, Aký je zmysel?, Aký je cieľ?…nemajú odpovede. Ako však významný nemecký filozof 20. storočia Martin Heidegger vo svojom Úvode do metafyziky hovorí, otázka metafyziky sa neustále v živote človeka objavuje a je takmer nemožné ju zahnať. Je to ako so zvonom: Raz sa po ňom udrie a potom dlho, dlho rezonuje ešte jeho zvuk. Najčastejšie moment takéhoto „echa“ v myslení človeka sa objavuje práve v tzv. „zlomových situáciach“. Tie nemožno poprieť a každý člověk musí aspoň jednou z nich prejsť. Vtedy sa pýtame filozoficky (metafyzicky), hľadáme odpovede kde sa toto všetko okolo nás berie, odkiaľ sa berieme my a vždy sa pritom nájde nejaká subjektívna odpoveď, ktorá uspokojí aspoň na chvíľu návaľ tejto „rezonancie“. Je tu však druhá cesta. Je pomerne dosť nová a neprebádaná, no ľudia zistili, že poskytuje kvalitnejšie odpovede, teda vlastne subjektívne uspokojenie. Je to veda. Nikto v skutočnosti nevie, čo veda je (tak ako pri filozofii), ale jej nevídaný rozvoj v poslednom storočí, spôsobil, že sa stále viac dostáva do popredia a istým spôsobom dokáže nahradiť aj filozofiu.