Alkohol, fajčenie, drogy... prečo to mladí robia? (alebo Dospelí, proti čomu a ako vlastne bojujete?)

(článok zo študentského časopisu GYMLET z Martina)

„Nemuseli fajčiť, ani piť, mohli tu s nami ešte žiť...“ Neviem prečo, ale táto pasáž mi z „týždeň-boja-proti-rasizmu“-ového koncertu (proti bariéram) utkvela v pamäti. Dvaja páni nám za 20 Sk prišli spievať o tom, aké sú drogy zlé, ako cigarety a alkohol vplývajú na naše orgány, ktoré by sme potom mohli niekedy darovať, ale nemôžme, pretože sú nimi zničené. Hodinový program popretkávaný „reálnymi skúsenosťami a udalosťami“. Dvaja dospeláci nám hovorili o tom, aký je život super, aké špinavosti sa robia na diskotékach a podobné kraviny. Mám vás viete kde. Hovorte si to tým sedemročným deckám, ktoré to potom svorne budú recitovať pred každým dospelým, a keď sa im do rúk dostane fľaška alebo Marlborky, nebudú chúdence ani len tušiť, že je to to, proti čomu tak zaryto a oduševnene bojujú.
Keď sme sa už teda uliali z jednej či dvoch hodín, tak som prišiel na koncert s tým, že by som si z neho rád odniesol aj niečo hlbšie. Ha! Ferko išiel na diskotéku a tam mu dali do koly aj drogy a chlapec ani nevedel ako sa stal závislým. Spolužiaci si v pití nedali povedať, a tak im už len chodia na hrob. Stále tá istá pesnička. ...menila sa len hudba. Hej, a čo takto „Deti si nedali pozor a na ceste ich zrazilo auto.“? Alebo ešte lepšie: „Šofér nezastavil na červenú a zrazil dieťa...“

Sú to najmä dospelí...
...kto nám toto všetko ponúka a servíruje na strieborných podnosoch. Neobviňujte mladých z toho, že im ziskuchtivé predavačky predajú cigarety a alkohol, aj keď majú viditeľne hlboko pod osemnásť. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak vlastne som ešte v živote nepočul o kampani, ktorá by hovorila „Chráňme svojich potomkov, svoje deti, nepredávajme im alkohol, nefajčime pred nimi...“. Nie, dospelí si nedajú povedať a ďalej si s pôžitkom vychutnávajú svoje dospelácke veci. A mladým hovoria, že sú na to ešte mladí.
Na každej krabičke od cigariet nájdete Varovanie ministra zdravotníctva: Fajčenie.. a tak ďalej. Možno sa mýlim, ale účinok tejto vety na dospelých a teda aj teoreticky rozumných ľudí je ešte menší ako účinok podujatí podobných tomu, aké sa pred časom konalo na našej škole. Teda ešte menší ako nula.

A prečo to vlastne mladí robia?
Na našom koncerte sa veľa ľudí zabávalo na priemernej hudbe s textom, ktorý chcel povedať viac.

Teenageri však už len z princípu budú ten text ignorovať, pretože sa s ním stretávajú na každom kroku a naviac, väčšina z nich má so všetkými vecami, o ktorých sa spievalo a hovorilo, už svoje viac či menej bohaté skúsenosti. Tí inteligentní si názor urobili sami a usúdili, či to význam má alebo nie.. inteligentní? Nie. Napísal som nezmysel. Bohužiaľ totiž poznám množstvo ľudí, ktorých som považoval za nadpriemerne inteligentných, a pravidelne fajčia alebo ich bežne nájdete kdesi pod stolmi. Takže o inteligencii to nie je. O čom teda?...
O sile osobnosti. O tom, či sa človek, mladý či starý, dokáže postaviť čomukoľvek, čo sa postaví pred neho. A čo možno aj vyzerá byť vyššie ako on. Zvyčajným útočiskom pri „nezvládnuteľných situáciách“ sú nejaké tie promile a trochu nikotínu. To prvé najmä, keď chcú na niečo zabudnúť. Ale zabúdajú, že akonáhle na niečo zabudnú, veľmi stúpa šanca, že tú chybu zopakujú znovu a zase budú chcieť zabudnúť. To druhé mnohí využívajú na to, aby vyzerali ako machri. V skutočnosti majú od machrov dosť ďaleko, a všetko, čo chcú, je zapadnúť do davu a nevyčnievať z neho. Alebo je to obľúbený prostriedok na zahnanie stresu. Hm.. nemám dobrý pocit z takýchto uľahčovadiel a niekedy je to len skrytá výhovorka na reálnu túžbu, ktorou je tá predchádzajúca možnosť – opäť zapadnúť do davu. Dav. Davy. A pritom každý skryto túžime byť jedinečný a byť niekto. Mnohí ešte nepochopili, že byť členom davu je pravým opakom ku „byť niekto, byť výnimočný“.
No a takéto koncerty v človeku nevypestujú silu povedať „nie“. Myslím, že každý, kto týmto „dospeláckym zábavkám“ podľahol, sám vo svojom vnútri bojuje. Niečo mu hovorí, že možno to aj nie je najsprávnejšie, čo robí. Ale suché kecy o nejakých imaginárnych (alebo aj reálnych) ľuďoch, ktorých oni osobne nepoznajú, nie sú v tomto boji argumentmi.

Pokrytectvo v podaní dospelých?
Všetky tieto kampane sú postavené na textoch. Na jednej vete alebo na troch stranách slov. Na tom nezáleží. Určite to dokopy nejaký účinok má, ale skúste niečo iné. Teraz hovorím k dospelým. Skúste prestať vy; nielen apelovať na mladú vekovú kategóriu správaním typu pánov z koncertu. Skúste zabrániť tomu, aby (sme) sa k tomu všetkému – alkoholu, cigaretám a drogám dostali, skúste vy prestať fajčiť, piť. Ale to asi nedokážete, čo? Tak prečo by to podľa vás mal dokázať mladý človek? Celé vaše správanie je pokrytecké, a ja len úprimne ľutujem hŕstku tých, ktorí to myslia úprimne.
Hudba dohrala, ujovia dospievali, my sme zatlieskali a vrátili sme sa do tried. A oni si išli von zapáliť.