Dieťa v ohrození (úvaha)

Človek je jedinečný tvor. Nikde vo svete nenájdeme dvoch ľudí, ktorí sú úplne rovnakí, či už ide o vzhľad, správanie alebo konanie. Aj každé dieťa, ktoré sa narodí, je jedinečné a nikde po svete nechodí jeho dvojča.

Každú minútu sa niekde na svete narodí nejaké dieťa. Niektoré deti majú šťastie a narodia sa rodičom, ktorí sa na svoj prírastok tešia a sú naň pripravení. V niektorých prípadoch sa dieťa síce narodí, ale už od prvej minúty nemá na ružiach ustlané. Možností je veľmi veľa – rodičia ho nechcú, pretože trpí nejakým handicapom, narodí sa do rozvrátenej rodiny, narodí sa rodičom, ktorí ešte nie sú pripravení niesť toľko zodpovednosti alebo sa narodí rodičom, ktorí sa nevedia postarať ani o seba, nieto ešte o dieťa. A práve tieto deti už od narodenia žijú v neustálom ohrození.

V dnešnej dobe sme čoraz viac zavalení správami, či už sa s nimi stretneme v novinách alebo v televízii, ktoré nás chcú upozorniť na týranie detí. Z reklám sa dozvedáme o čoraz väčšom množstve detských liniek dôvery, ktoré sa zriadili práve na účel pomoci deťom, ktoré to potrebujú. Žiaľ, na tieto telefónne čísla volá čoraz viac detí.
K týraniu detí dochádza hlavne v tých rodinách, kde rodičia nevedia vychovať svoje deti. Uchyľujú sa k fyzickému násiliu, trápeniu dieťaťa, týraniu, ale veľmi často ide o psychické násilie, ktoré zanecháva v detskej duši oveľa hlbšie rany. Či už ide o citové vydieranie, využívanie, nadávky, slovné ubližovanie.

V minulosti sa ľudia nezaoberali deťmi a ich svetom tak, ako je to v súčasnosti. Zaujímavý je fakt, že najprv bola prijatá deklarácia práv zvierat a až o niekoľko dlhých rokov na veľký tlak verejnosti bola prijatá aj deklarácia práv detí. Už tento samotný fakt prezrádza postoj ľudí v minulosti k tejto problematike, ktorý sa udržal u niektorých jedincov až doteraz.

Keď človek číta správy o neutíchajúcom ubližovaní nevinným deťom, neraz ho pochytí zúfalstvo nad ľudskou hlúposťou a sebectvom. Dajú sa tieto zverstvá zastaviť? Určite áno, len to vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti. Každý z nás musí začať hlavne od seba, treba sa pokúsiť o zamyslenie sa nad sebou a svojim konaním. Potom treba už len dúfať, že aspoň niečo, máličko sa zmení a život detí bude znova pestrofarebný.