Láska?

Láska

Chaotické myšlienky sa preháňajú ťažkou hlavou, nespočetné otázky bez odpovedí trápia moje svedomie. Doliehajú na mňa sťa ťažké ozveny obrovského gongu. Nachádzam sa pred veľkým rozhodnutím. Prijať, či odmietnuť ?

Pokušenie je predsa priveľké, také veci sa nedajú len tak, chladnokrvne odmietnuť ! Znova a znova sa upúšťam neznámou cestou a nemám ani tušenia, kam ma vedie. Pozerám sa na svet, no neviem, či vôbec vidím. A aj tentoraz ma vpred ťahá nádej, že cesta predo mnou nie je slepá ulička, ani kruhový objazd a že ma privedie k niečomu celkom novému. Najkrajšie chvíle prichádzajú nečakane. Ani sa nenazdám, a už sa ku mne hrnie ten dobre známy roj rôznofarebných motýľov. Sú mojimi sprievodcami počas exotických večerov a dotieravo sa snažia pri mne zaspávať, sniť, i budiť sa. Myšlienky často nepoviazane blúdia vesmírom, opúšťajú ma a znova sa vracajú. Neznáma, obrovská sila núti pery k úsmevu. Už neváham, istým a rýchlym krokom si vykračujem do budúcnosti a len zriedka, no so záhadným pocitom duševnej slasti, sa obzerám za minulosťou. A nikdy nie som sama. Každodenne odovzdávam, i prijímam kúsok duše.

Že vraj láska... Postavila sa medzi nás, ukazuje nám cestu, no je to naozaj správna cesta pre nás dvoch? Môže byť v dnešnom svete niečo tak dokonalé a čisté? V tejto chvíli verím. Verím v jej nevyčerpateľnú silu, večnú vytrvalosť a najčistejšie úmysly. Verím... Ale či toto je láska? Môžeme veriť? Smieme sa poddať? Nesklame nás? Niečo v tom predsa len musí byť. Nedefinovateľná hybná sila nekonečnej intenzity. Dokáže neuskutočniteľné, premôže neporaziteľné, zapáli nehoriteľné. Večne skúma, spája i nespojiteľné a nikdy neprestáva, nikde sa celkom nekončí. Len či sa dokáže vliesť práve do každého osudu? A či sa vie ochrániť pred neúnavnými plagiátormi? Toto som sa nateraz nedozvedela, no nevzdávam sa. Všemožne skúmam jej vlastnosti, skúšam najsť nedostatok a rozmýšľať reálne, lenže ani to sa mi vždy nepodarí. Hrnieme sa otáznou cestou a dúfame, že nikdy nebudeme musieť na rázcestí vykročiť opačnými smermi.
A preto sa zahrajme na špiritistov, vzývajme skutočnú lásku a dôverujme jej, dajme sa jej viesť po cestách i necestách, bojujme v jej mene a nikdy neoslabujme pevné zovretie neistotou sa trasúcich rúk, lebo len tak ono môže zosilnieť a nikdy neprestať.