Čo je rodina?
Čo nás spája, čo tvorí rodinný celok, čo nás rozoštváva? Pri slove rodina si asi každý z nás predstaví lásku, priateľstvo a domov. Je to niekto, komu sa môžeme zveriť so svojimi problémami a starosťami. Môžeme mu veriť.

Existoval by život bez rodiny? Asi nie, je to ako Zem bez Slnka. Život by bol nudný a nezaujímavý. Keď sa spolu súrodenci hádajú, myslia to snáď zle? Určite nie, len si na sebe vybíjajú zlosť, ale na druhú stranu keby sa niektorému z nich niečo stalo, bola by to pre nich určite ukrutná rana. Horšie je to keď sa hádajú rodičia. Tí veľa ráz zabúdajú na svoje deti, ktoré sa často bojazlivo prizerajú týmto konfliktom vedúcim niekedy až k týraniu matky a následnému rozvodu. No i napriek všetkým konfliktom by sme nemali zabúdať na to, že naši rodičia sú ľudia, ktorí nás splodili s láskou.

Pre mňa je život v rodine veľmi dôležitý, pretože práve on ma učí úcte k iným ľuďom. Veď ako inak, ako bez úcty k iným sa mám stať plnohodnotným človekom? Väčšina ľudí si pod pojmom rodina vybaví tých skutočne najbližších, akými sú rodičia. No mnoho detí si predstaví najmä svojich obetavých a láskavých starých rodičov, ktorí majú pre ne vždy dobrú radu a čas na vyriešenie každučkého problému. Ja si pod týmto pojmom spomeniem aj na môjho súrodenca, s ktorým sa snažím vychádzať čo najlepšie, i keď práve s ním sa hádam najčastejšie. No každé zlo je na niečo dobré, a preto sa snažím poučiť z každej hádky.

Myslím si, že rodina a domov patrí medzi základné zložky života. Dodávajú nám silu, chuť do života a bez ich existencie by sme neboli šťastní. Keby sa to len trošku dalo, vliala by som štipku svojho šťastia do každého smutného detského srdiečka a do ľahostajných očí ich rodičov pridala láskavosť tých mojich. Aby každé dieťa pocítilo rodičovskú lásku, pohladenie a nehu, aby si mohlo s úsmevom povedať: „Moji rodičia ma naozaj skvele pripravili do života. Dali mi všetko. Naučili ma prijímať a byť štedrou. Naučili ma, ako nájsť ten správny smer."