Čo je to domov?
Obyčajné vyslovenie slovka domov v nás vyvoláva pocit bezpečia, rodinného tepla, pokoja a pohody. Domov zďaleka nie je len súčet predmetov v štyroch či viacerých stenách. Je to tiež dôležité, ale aby sa stal skutočným domovom, musia v ňom zavládnuť tiež citové a rozumové vzťahy, musí vzniknúť akási história domova.

Bezpečnú atmosféru domova tvorí to, že si tu do istej miery môžeme robiť, čo chceme. K tomu „chceme“ patria samozrejme i povinnosti, ale tiež zábava, voľnosť prejavu, odpočinok a možnosť na určitú dobu dobrovoľne sa izolovať. Kvalita vzťahov je lepšia tam, kde domov má svoje „verejné priestranstvá“, ale aj kúty a miestnosti vyhradené súkromiu, ich činnostiam, koníčkom i nerušenému rozmýšľaniu. Svoje stále pravidlo by mala mať aj deľba povinností. Dobré vzťahy vznikajú tam, kde o zásadách deľby nie sú pochybnosti. Zastúpiť sa v každej z činností by malo byť samozrejmosťou. Veď každý z nás prispieva k spokojnosti ostatných, prikladajúcim polienkom sa podieľa na vytváraní tepla, vyžarujúceho z rodinného krbu.

Za domov považujem náš byt, v ktorom žijem so svojimi rodičmi. Nepatrí tam iba sedačka, moja posteľ, chladnička, vaňa a nejaký ten obraz. Patrí tam predovšetkým moja rodina. Rodina, ktorej verím a mám v nej úplnú dôveru. Aj keď to tak vždy nevyzerá, mám ich veľmi rada. Tým myslím rodičov i ostatných členov rodiny, ktorí občas prídu na návštevu. I keď sa doma často hádame, či už pre hlúposti alebo dôležité veci. Vo svojom domove by som nemenila nič, dokonca ani tieto hádky, ktoré sú mnohokrát nepríjemné. Verím, že všetko zlé je na niečo dobré, a tak i tieto hádky majú v sebe niečo dobrého. Možno práve tieto nezhody nás držia spolu v našom spoločnom domove.

Tu, doma, sme sa všetci navzájom poznali. Ktosi povedal: ,,Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce". No ja tento výrok upravím takto: ,,Kde je tvoj domov, tam je tvoje srdce". A je to tak. Keď vyrastiem, môžem sa niekde presťahovať a bývať stovky kilometrov od domova, no v srdci mi po ňom niečo zostane. Niečo, čo sa nedá vymazať. Domov je proste nezabudnuteľné miesto. Myslím že človek bez domova a bez zázemia rodiny je chudák, ktorého ľutujem a myslím, že mám šťastie, že mám rodinu a domov.