Príležitostný prejav
“Som presvedčená, že niet krajšieho zmyslu literatúry, ako dať impulz či potravu ľudskej duši“.

Vážená pani profesorka, drahí spolužiaci!

Dovoľte mi, prosím, povedať pár slov o mojom vnímaní zmyslu a poslania literatúry. Jednou z najvýznamnejších národných literatúr z historického hľadiska, ale i súčasnosti je francúzska literatúra.
Patrí do nej aj autor, ktorý sa nedá porovnať s nikým iným. Antoine Marie Roger de Saint – Exupéry narodený dňa 29. júna 1900. Dožil sa len 44. rokov, keď jeho lietadlo 31. júla roku 1944 zasiahla ničiaca strela vojaka Heicheleho.

Vedel vôbec na koho strieľa? Vystrelil by, ak by vedel, kto sedí v kokpite lietadla? Dozvie sa vôbec, ak ešte žije, akého velikána obral o život?
Áno, velikána! Človeka, ktorý, dovolím si tvrdiť, napísal jedno z najúžasnejších diel svojej doby – Malého Princa.
A práve táto “rozprávka pre dospelých” je veľmi osobitá, naplnená hlbokým humanizmom. Vykresľuje v nej obvyklé hodnoty moderného sveta – ovládanie prírody, egocentrizmus, materializmus, preteky s časom ... konfrontované s nevinnosťou hlavného – rozprávkového hrdinu. Malý princ vidí vážnosť a dôležitosť v niečom inom...
V hodnotách “srdca“, v priateľstve, láske…

Je stretom detského sveta so svetom dospelých a popri hlavnej myšlienke diela nám ukazuje tiež rozdielne myslenie dospelých a detí.
A odkiaľ vlastne ten malý nedotknuteľný princ prišiel? Jeho svet je úplne jednoduchý. Má tam tri sopky a jednu krásnu ružu, o ktorú sa s oddanosťou stará a má ju rád.
“Dospelí si predstavujú, že zaberajú veľa miesta. Pripadajú si ako obrovské baobaby”
Baobaby, ktoré roztrhajú svet malého princa, svet detí. Detí, ktoré žijú u nás na Zemi. Ale aká je vlastne naša Zem?
“Čudná planéta! Je celá vyprahnutá, celá zašpicatená, celá slaná. A ľudia nemajú predstavivosť. Opakujú, čo sa im povie... ”
Nuž, je to svet dospelých, svet menom DOSPELÝ. Svet, ktorý je uponáhľaný a nikto nevie kam a prečo sa náhli.
Veď keby miesto toho, aby sa bezhlavo hnali za nejasným cieľom nachvíľu zastali. Aspoň na malý okamih vzali do rúk knihu a uvedomili si, že svet – život – ba samotné bytie nie je len o tom, ako prísť z bodu A do bodu B, zarobiť hromadu peňazí a pritom zanedbávať rodinu...
Život je aj o inom, o duchovnejších hodnotách, zmysluplnejších maličkostiach ako je značka topánok, či auta...

Ja som presvedčená, že práve literatúra môže dať človeku viac, dať mu impulz – potravu pre dušu. Dať mu pocit, že nie je všetko iba čierne a iba biele, vyslovene zlé a fantasticky dobré. Literatúra, tá nám predsa ukazuje, že svet môže byť farebným, môže byť lepším.
Príbeh Malého princa mi pripomína detstvo, to nevinné a bezstarostné zmýšľanie deti, tú fantastickú samozrejmosť, to jedinečné čaro, ktoré sa skrýva v každom dieťati. No postupne ho človek potlačí natoľko, akoby úplne zmizlo. Ale ono nezmizne, drieme v nás a čaká na to, kým ho prebudí niekto ako Malý princ...

Ďakujem za pozornosť.