referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Žijeme len raz, repríza nemožná
Dátum pridania: 23.04.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: metallica100
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 469
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
Každý z nás si určite nejedenkrát v živote povedal: “Keby som to mohla/mohol prežiť ešte raz zachoval/a by som sa úplne inak. „ Ale na živote je zaujímavé práve to, že sa nedá pretočiť späť ako kazeta. Život nepozná pojmi play a eject ani nič také. Niekto z nás verí na určený čas a jednoducho keď vyprší poberú sa na onen svet, niekto iný zasa verí v plameň sviečky.
Moja kamarátka, nebudem ju tu menovať keby to náhodou čítala, má zaujímavú filozofiu. Má svoj čas a ten jednoducho nech robí čo robí ju vraj ochraňuje. Pokiaľ nevyprší nič sa jej nestane. Jednoducho žije tak ako by zajtra mal nastať koniec sveta. Podľa mňa je to správne. Je mladá, rada sa zabáva nerobí si žiadne starosti... Ale čo keď si v „rokoch v rozume“ povie toto som mohla spraviť tak a bola by som sa mala lepšie? Čo spraví potom?

Je síce pravda, že na správnu zmenu je vhodný čas vždy, no občas nastane čas ktorý kričí: „Príliš neskoro! Už to je nemožné!“ A to je smutné. No proti tomu sa nedá zmôcť nič. Dalo by sa však proti tomu bojovať hneď od začiatku. Ja som napríklad dlho premýšľala nad tým či ísť na vysokú školu a či nie. Je pravda prímačky, maturita a iné veci okolo toho ale keby som to aspoň neskúsila tak si to niekedy budem vyčítať a o to nestojím. Nie nie. Ani pri najmenšom. Nechápem, ľudí ktorí vedia čo presne chcú ale neurobia preto nič. Veď nebude iný život v ktorom by to mohli skúsiť ani nič podobné na reštart, opravu.

Preto by sa podľa mňa mal chopiť každý jeden možnosti ktorá sa mu naskytla a držať sa zubami nechtami. Možno je to ťažké, to nepopieram, no každopádne to po chvíli bude stáť určite za to. Kvôli čomu si potom ľudia dobrovoľne siahajú na životy, či si ich niečím návykovým skracujú? Je pravda, v tomto svete platí kto z koho, silnejší vyhráva, je tu kopec stresu a iných „odpadov“. Vážne je to ale také ťažké? Nedá sa to? Neviem. Ja si môžem povedať: „Chvalabohu mala som aspoň v tomto smere pevnú vôľu.“ No už pätnásť ročné deti ba i mladšie túto vôľu strácajú. Keby však aj chceli nemôžu prevrátiť stranu či dve, vygumovať obsah a pretlačiť nový. Nie nedá sa to lebo žijeme len raz, repríza nemožná.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.