Deti a ich nedetské problémy

Šamani v krajinách tretieho sveta alebo v nespoznaných civilizáciách hlboko v pralese považujú týchto škodcov za niečo úžasné. Pomáha im to dostať sa do stavu ktorý je taký zvláštny až mu pripisujú nadľudskú moc.
Dobre, to chápem sú to ľudia bez vzdelania, ktorí netušia ako veľmi si s tým ničia zdravie. No majú tieto neduhy drogy a alkoholizmus miesto aj v civilizovanom svete 21. storočia? Žiaľ, majú.

Dokonca by sa dalo povedať dosť pevné miesto. Predsa dnes sa k ním dostane človek, a hlavne mladý, takým ľahkým spôsobom až je to čudné. Nepomáhajú ani rôzne zákazy či dačo iné. Napríklad pri alkohole je to ľahšie ako sa naučiť rozprávať. Veď predsa v nejednej krčme je napísané: „Alkohol osobám mladším ako 18 rokov nepodávame.“ No hneď pod tým je napísane niečo typu „Mládež je šikovná naleje si aj sama.“ Nikto nekontroluje či má tá alebo oná osoba skutočne 18 rokov.
Predajcom ide predsa o zisk a kupujúci majú z toho iba radosť. Je to taký začarovaný kruh s ktorého niet v podstate úniku. Lebo pokiaľ tu budú stále predajcovia ktorí nehladia na žiadne zásady zdravého rozumu nie to ešte zdravia tak tu bude problém mládež a alkoholizmus neustále.

Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že už 14 ročné deti sú dokonca tak závislé až majú niekedy záchvaty. Poznám totiž jedného takého chlapca. Samo bol veľmi šikovný chalan. To, čo sa iný učili hodiny mal on zvládnuté za pár minút, cudzie jazyky ako nemčina a angličtina mal v malíčku už ako 10 ročný. Zmenilo sa to ale jedného osudného dňa keď otca prepustili zo zamestnania a ten musel za prácou odísť do zahraničia. Mama videla len jeho sestru tak sa zabával kde mohol a hlavne s kým chcel. Jedného dňa sa teda dostal do partie ktorá bola úplne úžasná. Len nebolo dňa kedy bola triezva. No a tak aj Samo zapadol na jednotku. A takto ľahko sa človek dostane, hlavne teda mladý, k alkoholizmu.

Podľa mňa hlavne preto, že si ho nik nevšíma. Ale aj preto, že dospelý sú natoľko dospelý až zabúdajú na to ako to bolo keď boli deti v puberte. Ako ich to lákalo ku všetkému nepoznanému, zakázanému a novému. A to sú zásady ktoré sa nemenia. Mladý človek bude stále skúšať niečo nové. Hlavne niečo čo nesmú, niečo čo patrí iba dospelým. Keby si dal každý jeden dospelák aspoň trochu námahy a porozprával sa v nejakých 10 rokoch so svojou dcérou a synom o zásadách normálneho života nebolo by toľko problémov s alkoholom medzi mladými. Teraz môžete oponovať. Niektoré deti sa vychovať v pubertálnom veku predsa tak ľahko nedajú postavia si svoju hlavu a robia si čo chcú.
Dobre možno je to tak, to neberiem. Lenže keby si dospelák to dieťa všímal zistil by že nie je niečo v poriadku a dokázal by ešte vo vhodnej chvíli zakročiť. Ešte by sa dalo s tým niečo urobiť.
Ešte je tu však niečo oveľa oveľa horšie ako alkoholizmus. Piť sa dá pomerne dlhú dobu len tak príležitostne no s drogami to nie je také jednoduché. Tu slabším ľuďom stačí iba jeden šluk, jedna rana, jeden ďžoint proste jedno stretnutie. Stretnutie s touto zákernou vecou a je tam „láska na celý život“ z ktorej niet úniku.

Táto „záľuba“ je však veľmi náročná na peniaze preto sa nie raz stretáme s tým že takýto mladý ľudia buď rozpredávajú svoj majetok a keď im dôjde tak rodičovský či dokonca úplne iný, dajú sa na kradnutie a takí ktorí to potrebujú zakryť pred svojím okolím sa dajú na prostitúciu. Ja osobne poznám zo školy ľudí ktorí rozpredávajú ľahké drogy. Vraj sa dá na tom dobre zbohatnúť alebo aspoň zarobiť. Osobne takého človeka s problémom droga nepoznám. No dostala som sa raz ku knihe kde opisovala už dospelá Klára svoju cestu k drogám.
Dostala sa na túto cestu lebo sa museli presťahovať do lacnejšieho bývania kvôli tomu, že nemali niekedy ani na pokrytie výdavkov na bývanie nie to ešte na jedenie. Presťahovali sa teda a rozvedená matka si našla prácu ktorá jej pomerne slušne vynášala len spotrebovala všetok jej voľný čas. Klára teda začala chodievať von na sídlisko. Bola kamarátska tak sa veľmi rýchlo zoznámila s kamarátkou Ester. Tá však lietala v drogách i keď mala len 13 rokov. Chodievala si to kupovať na stanicu metra ktorú volali Zoo. Tak k tomu mala Klára iba na skok. Dostala sa do partie začala s tým aj ona a nakoniec si našla aj priateľa ktorí v tom lietal tiež. Zašlo to až tak ďaleko, že začala s prostitúciou aj s priateľom. On v 16 rokoch ona v 15. Mali totiž už silné záchvaty a neustále boli bez peňazí. Iná možnosť nebola. Dokonca bolo verejne známe miesto kam si chodili ľudia, najmä chlapi, pre takéto deti ktoré za pár „šupov“ urobili čokoľvek. Klára sa aj párkrát pokúšala zbaviť sa aj s priateľom závislosti no nešlo to.

Keď nakoniec jej priateľ zomrel v 18 rokoch na predávkovanie, zaťala sa a dokázala to. No netrvalo to dlho za rok to bolo o tom istom. Dokonca aj to, čo dostala ako honorár za knihu dala na drogy. Držala sa pomerne dlho na to aký život viedla. Dožila sa 35 rokov. Potom aj ona ako jej priateľ zomrela na predávkovanie. A prečo sa vlastne ku drogám dostala? Lebo sa nudila, nemala čo robiť, hľadala si miesto kam by patrila. Keby sa v dnešnom svete nerušili všetky možné miesta kde by sa mohla mládež stretávať a myslelo sa aj na to, že mládež ma nie len povinnosti okolo školy ale aj svoj voľný čas nemusela by vôbec po svete kolovať otázka: „Mládež - drogy a alkoholizmus?“

A môj názor na toto celé? Keby dospelý neničili aj posledné miesta kde by sa mohla mládež združovať tak potom by sa nemuseli riešiť takéto otázky. Pretože mládež si bude hľadať veky vekúce nejakú zábavu. A ak nebude vytvorených dosť a hlavne primeraných miest kam by sa mohla mládež združovať primerane svojmu veku nebude to dobré. Preto by sa mal v dnešnom svete klásť dôraz nie len na rôzne výdobitky vedy a techniky, nové všelijaké zlepšováky. Je síce aj to dôležité no tvrdenie dospelých treba vychovávať odmalička má aj kus pravdy.