Šamani v krajinách tretieho sveta alebo v nespoznaných civilizáciách hlboko v pralese považujú týchto škodcov za niečo úžasné. Pomáha im to dostať sa do stavu ktorý je taký zvláštny až mu pripisujú nadľudskú moc.
Dobre, to chápem sú to ľudia bez vzdelania, ktorí netušia ako veľmi si s tým ničia zdravie. No majú tieto neduhy drogy a alkoholizmus miesto aj v civilizovanom svete 21. storočia? Žiaľ, majú.

Dokonca by sa dalo povedať dosť pevné miesto. Predsa dnes sa k ním dostane človek, a hlavne mladý, takým ľahkým spôsobom až je to čudné. Nepomáhajú ani rôzne zákazy či dačo iné. Napríklad pri alkohole je to ľahšie ako sa naučiť rozprávať. Veď predsa v nejednej krčme je napísané: „Alkohol osobám mladším ako 18 rokov nepodávame.“ No hneď pod tým je napísane niečo typu „Mládež je šikovná naleje si aj sama.“ Nikto nekontroluje či má tá alebo oná osoba skutočne 18 rokov.
Predajcom ide predsa o zisk a kupujúci majú z toho iba radosť. Je to taký začarovaný kruh s ktorého niet v podstate úniku. Lebo pokiaľ tu budú stále predajcovia ktorí nehladia na žiadne zásady zdravého rozumu nie to ešte zdravia tak tu bude problém mládež a alkoholizmus neustále.

Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že už 14 ročné deti sú dokonca tak závislé až majú niekedy záchvaty. Poznám totiž jedného takého chlapca. Samo bol veľmi šikovný chalan. To, čo sa iný učili hodiny mal on zvládnuté za pár minút, cudzie jazyky ako nemčina a angličtina mal v malíčku už ako 10 ročný. Zmenilo sa to ale jedného osudného dňa keď otca prepustili zo zamestnania a ten musel za prácou odísť do zahraničia. Mama videla len jeho sestru tak sa zabával kde mohol a hlavne s kým chcel. Jedného dňa sa teda dostal do partie ktorá bola úplne úžasná. Len nebolo dňa kedy bola triezva. No a tak aj Samo zapadol na jednotku. A takto ľahko sa človek dostane, hlavne teda mladý, k alkoholizmu.

Podľa mňa hlavne preto, že si ho nik nevšíma. Ale aj preto, že dospelý sú natoľko dospelý až zabúdajú na to ako to bolo keď boli deti v puberte. Ako ich to lákalo ku všetkému nepoznanému, zakázanému a novému. A to sú zásady ktoré sa nemenia. Mladý človek bude stále skúšať niečo nové. Hlavne niečo čo nesmú, niečo čo patrí iba dospelým. Keby si dal každý jeden dospelák aspoň trochu námahy a porozprával sa v nejakých 10 rokoch so svojou dcérou a synom o zásadách normálneho života nebolo by toľko problémov s alkoholom medzi mladými. Teraz môžete oponovať. Niektoré deti sa vychovať v pubertálnom veku predsa tak ľahko nedajú postavia si svoju hlavu a robia si čo chcú.
Dobre možno je to tak, to neberiem. Lenže keby si dospelák to dieťa všímal zistil by že nie je niečo v poriadku a dokázal by ešte vo vhodnej chvíli zakročiť. Ešte by sa dalo s tým niečo urobiť.
Ešte je tu však niečo oveľa oveľa horšie ako alkoholizmus. Piť sa dá pomerne dlhú dobu len tak príležitostne no s drogami to nie je také jednoduché. Tu slabším ľuďom stačí iba jeden šluk, jedna rana, jeden ďžoint proste jedno stretnutie. Stretnutie s touto zákernou vecou a je tam „láska na celý život“ z ktorej niet úniku.

Táto „záľuba“ je však veľmi náročná na peniaze preto sa nie raz stretáme s tým že takýto mladý ľudia buď rozpredávajú svoj majetok a keď im dôjde tak rodičovský či dokonca úplne iný, dajú sa na kradnutie a takí ktorí to potrebujú zakryť pred svojím okolím sa dajú na prostitúciu. Ja osobne poznám zo školy ľudí ktorí rozpredávajú ľahké drogy. Vraj sa dá na tom dobre zbohatnúť alebo aspoň zarobiť. Osobne takého človeka s problémom droga nepoznám. No dostala som sa raz ku knihe kde opisovala už dospelá Klára svoju cestu k drogám.