Hodnoty človeka - všeobecné

Život ukazuje, že človek si uvedomuje hodnoty až keď ich stratí. Týka sa to všetkého, či už lásky, zdravia alebo rodiny...

Hodnota - je priorita, ktorá poháňa celé ľudské snaženie človeka. Každý človek má úplne iný hodnotový rebríček, ktorý sa počas jeho života mení, preto ľudia konajú odlišne. Niektorý sa preto nemusia pochopiť a tak vzinkajú často bezdôvodné hádky. V útlom detstve si človek svoje hodnoty neuvedomuje, ale prirodzene riadia jeho život. V neskoršom detskom veku pribudne do hodnotového rebríčka aj zodpovednosť. Napríklad zodpovednosť za vlastný prospech v škole. Človek sa naučí, že v ľudskej spoločnosti nemôže robiť to, čo sa mu práve chce, ale má aj nejaké povinnosti, ktoré, keďže sú väčšinou nepríjemné, by mali byť na popredných miestach, aby ich zodpovedne splnili.

Najťažšie je obdobie dospievania. Človek sa za krátky čas veľmi zmení. Okolie zmenu vníma predovšetkým na fyzických premenách, samotný dospievajúci na zmene a striedaní svojich nálad a pocitov, mení sa aj psychicky. Do popredia hodnôt sa dostáva láska, kamaráti a záujem o vlastný výzor.
Mladý človek sa potrebuje osamostatniť, stále hľadá seba samého, človeka, ktorý v ňom vyrastá, preto sa hodnotový rebríček neustále mení. Mladí ľudia sú ovládaní svojimi hormónmi, ktoré musia vedieť oni ovládať.

Mladí sú plní ideálov. Je veľmi dôležité, aby mal človek svoje sny a hlavne, aby sa ich nevzdával. Niektoré sa podarí splniť, ale podarí sa im to len a len vlastnými silami. Správne usporiadanie svojich životných hodnôt im umožní sústrediť sa na svoje sny a hlavne na ich splnenie. Človek by mal vedieť, čo a kedy robiť, aby bol v živote úspešný. Je veľmi ťažké zvládnuť, keď napríklad mladý študent má školu, zakladá si kapelu, chodí na angličtinu a autoškolu, má veľa kamarátov a začína nový vzťah.
Človek to nemá ľahké ani v dospelosti. Najčastejšia je otázka: rodina či kariéra?

Hlavne ženy kľučkujú medzi hodnotami zamestnanie, manžel, deti, vlastné záujmy, rodičia, prípadne manželova rodina a vlastné kamarátky. Oveľa ľahšie je podľa môjho názoru rozhodnúť sa len pre kariéru. Pretože rodina znamená veľkú zodpovednosť a ak si chce niekto založiť rodinu, mal by byť zabezpečený finančne a aj materiálne. A na to vo väčšine prípadov potrebuje zamestnanie a s tým spojené finančné ohodnotenie. Ak je takto človek pripravený, myslím, že je len prirodzené, že na najbližších niekoľko rokov budú jeho prioritou jeho potomkovia, ktorý budú potom dostatočne zabezpečený a budú viesť dorbý život. Ak nie, takéto nechcené deti sa dostávajú do domovov, či sa stávajú týranými alebo ich vychováva ulica.

Čo ale v starobe, keď deti majú svoju vlastnú rodinu a ich rodičia sú trochu nižšie v ich hodnotovom rebríčku? Starí ľudia majú veľa času na seba a svoje koníčky, ale väčšina túto slobodu nezvláda. Nevedia, čo s voľným časom a častokrát, aby si ich mladí všimli, si vymýšľajú choroby, zveličujú ich a dávajú im rôzne úlohy, len aby sa cítili užitočnými a chcenými. Neuvedomujú si ale, že sú to stále rodičia svojich detí, že sa nič v ich vzťahu nezmenilo, len mladí majú svoju rodinu a potrebujú sa o ňu postarať. Majú svoje zamestnanie, koníčky, deti a veľmi sa im zmenil hodnotový rebríček.
Hodnotvý rebríček sa často mení...