A čo je šťastie?

Sama seba sa to pýtam každý deň. Je šťastie láska? Je šťastie rodina? Je šťastie zdravie? Ráno, keď sa zobudím a otvorím oči tak sa nezamýšľam nad tým čo ma robí šťastnou, pretože niektoré veci beriem ako samozrejmosť. Človek často prichádza na to čo ho robí šťastným až vtedy, keď o to príde alebo keď uvidí, že to všetko čo má sa môže vytratiť jediným mihnutím oka.

Slovo šťastie nenájdeme v žiadnom slovníku. Nemôžeme ho presne definovať. Prečo? Pretože ja za šťastie považujem to, že moja rodina je zdravá, pretože môj sused je rád, že si kúpil auto za výhodnú cenu, pretože moja najlepšia kamarátka spravila všetky skúšky a nevie akým zázrakom, pretože malé dieťa zistilo, že v balíku je viac cukríkov ako si myslelo, pretože na svete sú miliardy ľudí a každému robí radosť úplne niečo iné. Teda čo je lepšie? Opýtať sa čo je šťastie alebo skôr čo nás robí šťastnými alebo treba sa vôbec niečo pýtať? Nestačí to, že uvidíme na tvári človeka ten zvláštny pohyb svalov, ktorému vravíme úsmev? Neviem, možno dávam priveľa otázok, možno sa netreba pýtať, možno netreba čakať na šťastie, ale robiť radosť druhým, a práve to nás spraví šťastnými. Tieto otázky sa môžeme stále pýtať dookola a vždy nás napadnú iné odpovede. Viem však jedno, že keď si založím vlastnú rodinu a moje dieťa príde za mnou a opýta sa čo je šťastie odpoviem, život. Narodila som sa do milujúcej rodiny. Nikdy mi nič nechýbalo. Moje detstvo bolo bežné, ale nádherné. Človek nemusí mať všetko, stačí aj to málo. Nemusíme vidieť sedem divov sveta, precestovať všetky krajiny sveta alebo kúpať sa v oceáne.

Človeka robia šťastným ľudia, nie predmety. Ak ma človek dobrých priateľov, ak sa ma s kým porozprávať, ak sa ma s kým podeliť o svoje tajomstvá, trápenia alebo pekné momenty, tak len vtedy má dobrý pocit z toho, že je, že existuje. Vtedy je šťastný..