„Trp, Jozef Mak - človek milión si...“ (J. C. Hronský)

Milióny. Nespočetné množstvo ľudí hemžiacich sa ako mravce vôkol planéty. Milióny Jozefov Makov, ľudí trpiacich bez zásluhy. Tresty bez predchádzajúcich zločinov. Veď či je jeden obyčajný Jozef Mak, malý ako to najmenšie makové zrnko, naozaj zodpovedný za svoj údel? Žijúci, pracujúci, milujúci, a predsa nekonečne trpiaci. Môže však toto posledné zmeniť? Môže vôbec niečo urobiť?

Život je len jeden. Každý sa narodí, žije a umrie, a to medzi prvým vdychom a posledným výdychom... Život? Čo teda znamená slovo život? Ako je to možné, že jedno slovo môže mať také množstvo významov? Úspechy, šťastie, pokoj, láska... Alebo len bieda, trápenie a nekonečná rieka sĺz? Opozitá, ktoré by bolo potrebné zručne spojiť do jedinečného celku. Kde je však v tom všetkom básnik? Prečo sa niekedy zabudne zastaviť, k druhej skupine slov pridať prvú? Či je tak ťažko spojiť dve opačné slová dokopy? Človek - milión. Jeden viac alebo menej, veď je to pre ľudstvo celkom jedno. A tak jeden po jednom. Milión zostáva, tvorí celok, no homogénna zmes to ani zďaleka nie je. Najsilnejšie častice si privlastňujú všetko, rastú a zdokonaľujú sa na úkor všetkých ostatných, až tieto zostanú pokoriteľné, slabé a trpiace. Čo však s trpiacim človekom? Dokážeš mu pomôcť, keď i sám trpíš často viac, než on? A... Keby si aj netrpel, čo mu dokážeš dať? Lásku? Pozornosť? Peniaze? A potom čo? Ešte stále je to človek milión, jeho osud bol už dávno spečatený a pozmeniť ho... Veď nie si čarodejník!

Bojovať ďalej? Vypláca sa to vôbec? Optimizmus, vôľa za lepším životom, pevný charakter... Je to tá správna kombinácia? Stačí to? Dokážu takéto vlastnosti z obyčajného Jozefa Maka vytvoriť človeka nového, špecifického, jedinečného, človeka hodného milióna iných životov? A v prvom rade, dokáže vôbec niekto alebo niečo na svete vytvoriť akoukoľvek obeťou človeka šťastného? A šťastie? Čo je vlastne to toľko hľadané šťastie? Často len nedosiahnuteľný cieľ, sila ťahajúca človeka vpred, a nakoniec predsa len do hrobu. Možno aj v šťastí sa skrýva utrpenie, bôľ a problémy - veď ho ešte nikto celkom nepreskúmal, a dlho sa na to určite nikto neodhodlá. Ktovie, možno by sa len sklamal.

Každý teda žije, trpí, šťastie očakáva, no neskúma. Každý žije ako jeden, ako človek milión, ako taký, bez ktorého by sa Zem aj naďalej celkom rovnako točila okolo Slnka. Nechcel by si to raz zmeniť?