Prečo o období praveku vieme najmenej

Pravek, ktorý prebiehal 4-3 milióny rokov pred našim letopočtom až po imaginárny rok nula, zrodenie Ježiša Krista, je iba vývojovým štádiom človeka. Preto o ňom vieme najmenej, lebo máme z tohoto obdobia čo najmenej písomných pamiatok. V dobe kamennej hádam žiadne písomné a ani ústne, lebo vtedy sa formovala ľudská bytosť k tomu, čo je. Doformulovala si vtedy ešte iba svoju artikulovanú reč a aké- také písmo. Máme z nich iba hmotné pramene, z ktorých vedci iba dohadmi dochádzajú k záverom. Pomáhajú si logickými postupmi nepodloženými žiadnymi bezpochybnými argumentáciami. V ďalších obdobiach sa už nachádzajú síce jednoznačnejšie nálezy a tým aj argumenty, ale stále nie také, aké ich nachádzame z obdobia stredoveku. Ľudia neboli v období Praveku natoľko vyspelý aby zachytávali svoje všetky činnosti nejakým spôsobom pre dlhšie pretrvanie. Dokázali to čiastočne až po kompletnom vývine reči a písma. No nestačilo to na takú kompletnú argumentáciu akú máme z dôb po Praveku. Úvaha na tému: Čím sa líšil život človeka v Paleolite od života v neolite?

Jednoznačne sa veľmi líšil najmä aj kvôli rozdielu rokov medzi týmito etapami ľudského vývinu. 3000 rokov vývinu ľudstva zasadil silné rozdiely medzi Paleolitom a Neolitom. Hádam najvýraznejší je rozdiel medzi zaobstarávaním potravy, ktorá bola stále rovnako namáhavá v obidvoch obdobiach. V Paleolite to bol u mužov lov mamutov. Lov bol zdĺhavý a muž musel veľakrát opustiť svoje obydlie na väčšie vzdialenosti. Zatiaľ čo žena musela zostávať v blízkosti osady aby strážila potomstvo musela ísť aj zbierať do lesa plodiny. Tento privlastňovací systém fungoval až do konca obdobia Mezolitu, kde muž bol lovcom a žena zberačkou plodín. V období Neolitu však nastávajú radikálne zmeny v tejto oblasti. Z muža lovca sa už časom stal roľník. Skúšaním niektorých plodím a sem-tam aj náhodnou smrťou dospel k záveru, že je pre neho výhodné pestovať plodiny pri svojom obydlí, kvôli stálemu dosahu. Inak to nebolo ani so zvieratami, kde zistil, že je výhodné chovať napr. takú kravu v osade, preto lebo tá má stále mladé a tým aj stále nové mäso. Nemusel teda naháňať zver stačilo mu ju vychovať si ju doma a potom jednoducho zabiť. Táto zmena zvaná aj Neolitická revolúcia priniesla aj vynález kosáku a zmenu privlastňovacieho hospodárstva na produktívne. Toto plánovité hospodárstvo, kde človek už nemusel tak kočovať, podmienilo aj vznik prvých civilizácii ku koncu neolitu, bol to predstupeň všetkých vyšších civilizácii.

Nastala aj zmena v postavení členov rodiny. Zatiaľ čo v Paleolite bola dôležitá žena, podľa ktorej sa držal rod, kde bola iba ona istá -matriarchát, sa zmenil na patriarchát, kde sa na čelo rodiny postavil muž, zvyčajne najstarší z rodiny. Vyvíjali sa aj nové technické pomôcky. Kde v paleolite sa využíval štiepaný a otĺkaný kameň, v Neolite ho už vystriedal brúsený kameň a prvé počiatky využitia kovu. Tieto všetky zmeny od paleolitu najmä v hospodárstve potrebovali dajakú formu zápisu a tak vznikali jednoduché formy písma, záznamy pre pestovanie plodín.
Toto je moja predstava na túto tému.