referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Igor
Piatok, 10. apríla 2020
Prečo o období praveku vieme najmenej
Dátum pridania: 10.06.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Mato1
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 481
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.7
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 2m 50s
Pomalé čítanie: 4m 15s
 
Pravek, ktorý prebiehal 4-3 milióny rokov pred našim letopočtom až po imaginárny rok nula, zrodenie Ježiša Krista, je iba vývojovým štádiom človeka. Preto o ňom vieme najmenej, lebo máme z tohoto obdobia čo najmenej písomných pamiatok. V dobe kamennej hádam žiadne písomné a ani ústne, lebo vtedy sa formovala ľudská bytosť k tomu, čo je. Doformulovala si vtedy ešte iba svoju artikulovanú reč a aké- také písmo. Máme z nich iba hmotné pramene, z ktorých vedci iba dohadmi dochádzajú k záverom. Pomáhajú si logickými postupmi nepodloženými žiadnymi bezpochybnými argumentáciami. V ďalších obdobiach sa už nachádzajú síce jednoznačnejšie nálezy a tým aj argumenty, ale stále nie také, aké ich nachádzame z obdobia stredoveku. Ľudia neboli v období Praveku natoľko vyspelý aby zachytávali svoje všetky činnosti nejakým spôsobom pre dlhšie pretrvanie. Dokázali to čiastočne až po kompletnom vývine reči a písma. No nestačilo to na takú kompletnú argumentáciu akú máme z dôb po Praveku. Úvaha na tému: Čím sa líšil život človeka v Paleolite od života v neolite?

Jednoznačne sa veľmi líšil najmä aj kvôli rozdielu rokov medzi týmito etapami ľudského vývinu. 3000 rokov vývinu ľudstva zasadil silné rozdiely medzi Paleolitom a Neolitom. Hádam najvýraznejší je rozdiel medzi zaobstarávaním potravy, ktorá bola stále rovnako namáhavá v obidvoch obdobiach. V Paleolite to bol u mužov lov mamutov. Lov bol zdĺhavý a muž musel veľakrát opustiť svoje obydlie na väčšie vzdialenosti. Zatiaľ čo žena musela zostávať v blízkosti osady aby strážila potomstvo musela ísť aj zbierať do lesa plodiny. Tento privlastňovací systém fungoval až do konca obdobia Mezolitu, kde muž bol lovcom a žena zberačkou plodín. V období Neolitu však nastávajú radikálne zmeny v tejto oblasti. Z muža lovca sa už časom stal roľník. Skúšaním niektorých plodím a sem-tam aj náhodnou smrťou dospel k záveru, že je pre neho výhodné pestovať plodiny pri svojom obydlí, kvôli stálemu dosahu. Inak to nebolo ani so zvieratami, kde zistil, že je výhodné chovať napr. takú kravu v osade, preto lebo tá má stále mladé a tým aj stále nové mäso. Nemusel teda naháňať zver stačilo mu ju vychovať si ju doma a potom jednoducho zabiť. Táto zmena zvaná aj Neolitická revolúcia priniesla aj vynález kosáku a zmenu privlastňovacieho hospodárstva na produktívne. Toto plánovité hospodárstvo, kde človek už nemusel tak kočovať, podmienilo aj vznik prvých civilizácii ku koncu neolitu, bol to predstupeň všetkých vyšších civilizácii.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.