Čas rýchlo ubieha. Ani sme si neuvedomili a už sme ôsmakmi. O pár mesiacov sa za základnou školou zatvoria dvere a každý z nás sa vyberie svojou cestou do neznáma.
Zdá sa nám, akoby to bolo včera, keď sme po prvýkrát sadli do školských lavíc a s úsmevom začali študovať prvácke knihy a zošity. Čas rýchlo ubehol a dnes sme už v polovici ôsmeho ročníka.

Už sa nezaujímame o barbiky a autíčka, ale nás viacej trápi, čo bude zajtra, čo nás čaká a čo chceme v živote dosiahnuť. Jedným slovom- začíname si plánovať svoj život. Nevieme, čo nás zajtra čaká a preto musíme byť pripravení na všetko. Jedna časť detsva je už pomaly za nami, no máme na ňu krásne zážitky a sme šťastní, že sme ju prežili s úsmevom na tvári. Keby som mala možnosť zopakovať svoj život, istotne by som nič nemenila a viacej by som si užila každú jednu sekundu.

Čas beží ako voda a preto sa nemáme trápiť pre maličkosti, ale byť šťastní, že žijeme.
Čas nemôžeme kúpiť za peniaze a má väčšiu cenu ako všetko zlato sveta. Musíme ho uctievať a múdro využiť pre krajšie zajtrajšky.