Pochvala, čiže pozitívne hodnotenie človeka, dokáže strašne veľa. Pochvala vie pozdvihnúť človeka na duši, a dokonca dokáže vytiahnuť človeka z úplného „bahna“ a motivovať ho až tak, že „prepne“ výkonnosť svojej práce z minima na maximum. Niečo podobné dokáže aj kritika. Kritika, čiže negatívne hodnotenie človeka, vie človeka „napraviť “, to znamená, že môže v človeku napraviť chyby až do takej miery, že sa môže stať lepším človekom. Ako hovorí jedna stará pravda „Všetko treba z mierou“ alebo „Všetkého veľa škodí“, tak aj s pochvalou a kritikou to netreba preháňať, pretože pri prehnanej pochvale môže človeku „narásť hrebienok“, čo znamená, že môže až príliš spyšnieť. Ale zase prehnaná kritika tiež nieje bohviečo, pretože, ak človeka príliš skritizujeme, tak sa môže stať že nás ten dotyčný začne nenávidieť.. Ale zase by sme nemali používať ani „falošnú“ pochvalu i kritiku . Pod týmto pojmom som nemyslel to, že by ani človeka, nemali pochváliť len za to,že je náš priateľ a skritizovať preto, že je náš nepriateľ. Tým som chcel povedať, že nemáme hovoriť nášmu priateľovi, že „Bože, to je skvelé“ a pritom je to nanič a nášmu nepriateľovi budeme hovoriť „To je príšerné“ a pritom je to bude to najlepšie, čo kedy videl. Chcel by som sa ešte na chvíľu vrátiť na začiatok, kde som rozdelil pochvalu a kritiku. A tak si na záver položme jednoduchú otázku :Načo nám je a aký má zmysel pochvala a kritika? A na túto jednoduchú otázku mám jednoduchú odpoveď. Pochvala spolu s kritikou dokáže vydolovať to najlepšie s človeka. A aký má zmysel? No veľmi jednoduchý. Keby sme neboli pochválení za nič, tak si povieme: „Načo to vlastne robím, keď to nikoho nezaujíma ani neteší“. Potom by sa ten dotyčný stiahol do úzadia prestal by ho baviť svet. Kritika je dôležitá preto, aby človek zbytočne nespyšnel a nevyvyšoval na ostatnými.
Keď to zhrnieme tak kritika a pochvala vytvára harmóniu medzi nechuťou
do života a povýšenosťou.