Čo pre mňa znamená priateľstvo

   Najvzácnejšia vec, ktorú môžeme v živote mať, je priateľstvo. Skutočné, úprimné. Pretože mnohí ľudia ho nikdy nezažijú. Skutočné priateľstvo nevzniká náhodou. Ľudia, ktorí sú predurčení na to, aby boli priateľmi sa nájdu. Skôr, či neskôr, nájdu sa. Ako predurčení? Je to ako puzzle. Ku každej puzzle existuje pár ďalších, ktoré ku nej patria. Jednoducho je to tak, iné riešenie neexistuje. A takisto aj každý človek má na svete pár ľudí, s ktorými sa úplne dokonalo dopĺňa. Nemusia byť rovnakí ako on a ani odlišní. Nemusia mať rovnaké názory, no ani odlišné. Sú to ľudia, ktorí možno ani nevedia prečo, no rozumejú si. Spája ich puto – puto zvané PRIATEĽSTVO.
Priateľstvo, nie kamarátstvo. Priateľ a kamarát, to sú dve odlišné slová. Kamarátov môžeme mať veľa. No s kamarátmi mávame len povrchné vzťahy, ktoré sú často založené na klamstvách. Za kamarátov považujeme aj ľudí, ktorých naozaj nepoznáme. Nájdu sa aj medzi nimi takí, ktorých máme naozaj radi, ale to na priateľstvo nestačí. Priateľstvo vyžaduje viac. Je to prechodný stupeň medzi kamarátstvom a láskou. No je silnejšie než láska. Láska ani z ďaleka nezvládne to, čo priateľstvo. Možno preto, lebo láska vzniká na základe fyzickej krásy a priateľstvo a základe tej duševnej. A zostáva navždy. Preto treba rozlišovať lásku a priateľstvo a priateľov a kamarátov.
    Kto sú to priatelia? Priatelia sa navzájom poznajú viac než ktokoľvek iný. Vedia o sebe všetko. Skutoční priatelia majú rovnaké zmýšlanie. Vedia, čo si ten druhý myslí bez toho, aby musel niečo povedať. Nič pred sebou neutaja, aj keby chceli. Lebo ten druhý vie, či sa niečo deje. Vzťah priateľov je preto založení na prirodzenosti, jednoduchosti, dôvere a úprimnosti. No dôverovať niekomu natoľko aby sme mohli byť úprimní, na to treba odvahu. Pustiť niekoho do svojho sveta, prezradiť mu svoje tajomstvá, plakať i smiať sa s ním. To dovolíme len niekomu, koho pokladáme za priateľa. Pretože jemu úplne veríme. Jemu by sme dali všetko. On je naším druhým ja. Obetovali by sme preňho všetko. Ale to isté by sme mali znamenať aj my preňho. Spolu kráčať životom. Spolu prežívať radosti aj trápenia. Prežívať šťastné aj smutné dni. Zažívať najkrajšie okamihy, mať najkrajšie spoločné spomienky. Spolu zdolávať prekážky ktoré kladie život. S priateľom sa dá zvládnuť všetko. Pretože keď máme priateľa, máme všetko.
Ale často to nieje také ideálne. Často je ten, koho máme tak radi, niekým iným. A keď to zistíme, bolí to, ako asi nič na svete. Keď zradí priateľ, zostane po ňom obrovské prázdno. Je to najväčšie sklamanie. Lebo od neho by sme to nikdy nečakali. Keby to spravil hocikto iný... Nie on. Ten, komu sme tak verili. Ten, s kým sme toľko zažili. Ten, ktorý tu mal zostať navždy.
Preto si ani tými, ktorých považujeme za priateľov, nemôžeme byť istý. Nevieme, či aj oni nás považujú za priateľov, ako my ich.
Nájsť priateľa nie je ľahké. Občas sa to ani nestane. No ak sa nám to podarí, stávame sa naozaj šťastnými. Mať niekoho kto pri nás bude vždy stáť, kto nám vždy pomôže a pre koho môžeme žiť a opätovať mu to, čo pre nás robí je najlepšia cesta ku šťastiu. Lebo len život, ktorý žijeme pre druhého stojí za to.