Takisto môžeme pripustiť, že nemáme odpoveď na skutočne dôležitú otázku, čo sa s nami stane po smrti? Každé náboženstvo a kultúra má o tom svoje predstavy. Pravdaže, nevie čo robí smrť takou desivou. Ak veríte v náboženstvo, ktoré vám sĺubuje život po smrti, potom sa asi nebojíte smrti - alebo straty niekoho blízkeho-tak ako iní ľudia.

     Dokonca aj tí, ktorí nie sú nábožensky založení, často dúfajú, že po smrti existuje ničo dobré, najmä ak zomrie blízky priateĺ alebo pribuzný, je bežné, keď si pozostalý predstavuje, že počuje kroky alebo dokonca hlas človeka, ktoreho stratil, alebo si mysli že ho zazrel v dave. Takisto možete mať pocit, že človek, ktorý zomrel, je vám na blizku, sleduje vás a stará sa o vás. Či ide o dokaz duchovného sveta alebo posmrtného života-alebo jednoducho zbožné želanie, človeka to uteší a upokojí. A pomôže to trocha zmierniť bolesť zo zdĺhavého obdobia smútenia. No hádam najdoležitejšie, čo môžeme urobiť pre zosnuleho je spomínať naňho. Spočiatku to može byť bez smútku a sĺz ťažké, no ak budete spomínať a rozprávať sa s priateľmi a rodinou o časoch, ktoré ste s ním trávili, vo vašej mysli ostane stále nažive. Pohreby, oslavy na počesť zosnulého a iné stretnutia rodiny a priateľov majú veľku úlohu, poskytujú podporu živým a zároveń sú spôsobom, ako sa podeliť so spomienkami na zosnulého.