Maturanti.

Aké silné slovo... Toľko významov... V septembri znamenalo len pohľad z výšok na „malých“ prváčikov a myšlienka, že my sme už teraz najstarší, „najdôležitejší“. V októbri slovo maturanti malo už celkom iný význam. Maturitný výlet. Posledný, no o to krajší. V novembri sme si začali uvedomovať, že toto slovo prináša aj záťaž. Čas totiž bežal a každý musel aspoň začať s hlbokým premýšľaním, kam po strednej škole. December nám priniesol posledné zimné prázdniny a starosti s témami na domácu maturitnú prácu. V januári sme sa ňou už zaoberali vážnejšie. Maturanti vo februári boli uponáhľaní. Priklášky na slovenské vysoké školy vôbec nie sú jednoduché... V marci slovo maturanti už v našich predstavách stálo na nádhernom table s fotografiami, na ktorých sa každý usmieva tak, ako možno nikdy predtým. Apríl priniesol i malé hádky a problémy ohľadom maturitného večierku a potom... Máj. Maturanti a máj. Vtedy toto slovo má všetky minulé významy, a ešte mnohé iné. Hm... Maturanti... Deväť písmen a toľko významov...Vždy to bolo pre nás normálne, ba väčšinou aj nudné: hodina, prestávka, hodina, dlhá prestávka, posledná hodina, a zajtra odznova. Kruhy pod očami, trampoty s maličkosťami, komické vynachádzanie sa a v prvom rade celotýždenný život pre víkendy, ktoré vždy tak rýchlo uplynuli. Keď však všetky tie každodennosti zhrnieme do jedného celku, vyjde nám z toho mladosť. Jednoducho, mladosť. Najveselšie dni v živote , ohromné množstvo zážitkov, o ktorých budeme raz rozprávať svojim deťom...Hm... Ak na to budeme mať odvahy.

Náš čas sa kráti. Ešte len veľmi krátko budeme spolu, a potom aj nám „odzvoní“. Každý sa vyberie inou cestou, každý si bude žiť svoj život, každý bude sám osebe. No hlboko vo vnútri každého sa určite ukotví mladý gymnazista, ktorého život sa práve začal. Hlavne toto sú maturanti. Mladí ľudia, pripravujúci sa na krutý a samostatný život, plní nádeje, vôle a entuziazmu...