SMRŤ...
.....toľká nenávisť, čo v nej bola, ach ťažko niektoré veci pomenovať, opísať....na nespočetný počet kníh, môžem povedať....
Mirka išla svetom, ulicou v strachu, srdce tak ťažké...dodnes neviem, kde sa v nej toľko sily vzalo, kde nabrala tú odvahu a odišla, ako si to priala jej mama... Matka, ktorá ju poslala preč, ...preč z nenávisti? Zo žiarlivosti? Prečo? Ona to nechcela vedieť, nepýtala sa...odišla,.....odišla a život tak prekvapila, lebo sa postavila, nešla do kúta, nesiahla po drogách, ako veľa detí, ktoré práve vďaka chovaniu svojich rodičov dopadnú práve takto, nie, Ona išla, prišla a žila a žije!!!
Keď mi raz rozprávala, čo všetko prežila ona a jej sestry, rodina, keď som počúvala to všetko zlo, v ktorom žila...panebože, je to tak strašne ťažké....ale Mirka povedala, Leni, to bolo dávno, ja som to už dávno prežila....Zasrané klamstvá, skurvené boje a súboje,........
...a keď sa Mirka mala stať Matkou??......a nemohla? Ak si toto čítate správne, tak ako treba a pri každej čiarke sa zastavíte, ale len na chvíľku, tak by Vám mali nabehnúť zimomriavky na celom tele....
Keď sa mala stať matkou a nestala, lebo boh to proste nedopustil, kde bola jej matka? Keď bola jednou nohou na ulici, kde bola jej matka? Keď bola chorá,...kde bola? Bola tam, kde Mirka bola vítaná len s peniazmi a samozrejme na krátku návštevu....bola som tam s ňou, len raz...bola som tam, lebo chcela, aby som prišla, bolo to nedávno....býva na druhom poschodí, išli sme výťahom, no zdalo sa mi to, ako keby sme išli až na dvanáste....vchodové dvere nešli otvoriť, tak padlo trošku dobrej nálady a smiechu...S Mirkou si ho vieme urobiť z veľa vecí :-DD Otvorili sme, Mirka pozdravila, samozrejme aj ja, predstavila ma a odišla z izby a rozplakala sa....viete prečo?
Prišli sme tam preto, lebo jej mama je smrteľne chorá a Mirka sa rozplakala preto, lebo ju vidí, ako vyzerá....
Ako sa máte? Opýtala sa ma tá chorá teta. Ďakujem dobre, odpovedala som....Mirka lietala, kávu robila, pýtala sa, čo má kúpiť a už písala na kúsok papiera veci podľa mňa absolútne nepotrebné tomu človeku, nechýbali tam cigarety, no na moje prekvapenie tam nebol alkohol.... Stále, aj dnes, mám v hlave, to, čo mi Mirka rozprávala, ten začiatok, čo som sem napísala, to je malinké zrniečko z milióna, čo ešte neviete a ani vedieť nebudete, lebo nemám žiadne právo to sem písať, nakoľko Mirka nevie ani o tomto....a takéto návštevy Mirka absolvovala miliónkrát, len keď mala peniaze samozrejme, bola vítaná ....cestovala z Petržalky do Devínskej, nejedla, vypila denne 5 káv a to nehovorím o jej stave, vyzerala hrozne...nikdy som jej to za posledný čas nepovedala.....
Teraz je to už veľmi zlé, Mirka je na tom hrozne, lebo neovláda stavy, plače, narieka a čaká na smrť svojej matky, sú tam ďalšie sestry, panika, chaos....celé zle...prišla o zamestnanie...povedali by ste, že je smiešne, že sa hádajú už o byt?? Ja by som to nepovedala...ale, ale Mirka nie, Mirka len čaká, čaká na smrť, ONA odpustila matke všetko, toľko neskutočnej lásky čo v nej teraz je, ktorú nepociťovala, keď ju potrebovala,...proste sa v nej teraz nazbierala a dáva ju mamine....Mirka mi povedala: Leni, ja som jej odpustila....
Neviete, čo vlastne sa snažím povedať? Napísať?
Ide mi o tom, že teraz sa trápim ja, lebo je veľmi ťažké niekomu v takejto situácii pomôcť, povedať buď silná...nedá sa to a Mirka mi upadá, ako keby ju mamina ťahala so sebou...nie, nie...počkajte, nie je to blbosť, je to vážna vec, ľudia sa dokážu tak poddať bolesti a strachu, že duša si proste odíde.....
Chcela by som, aby Mirka pochopila realitu života, aby vedela, že smrti, ktorá si ide pre jej maminu, že sa jej nemusí báť...Smrť by Mirka mala brať ako niečo zákonité, nevyhnutné, čo je často určené už pred narodením. Aj predčasná smrť je väčšinou plánovaná. Preto pomstu a krivdu treba ponechať na večné zákony. Veď smrťou sa nič nekončí, iba sa mení prostredie a forma života....
Mirka je tak strašne, strašne smutná, slabá, veľmi poznamenaná a poznačená zlom!!! Ako niekomu pomôcť, keď mu umiera rodič? Prečo, keď dieťa vie odpustiť, prečo tá matka nepovie, keď má ešte čas...prečo tá matka nepovie: Milujem ťa a nikdy v živote to nebolo inak!!!! Prečo to nemôže povedať? Lebo toto moja Mirka potrebuje!!! Prosím boha, aby sa to stalo, už aj keby to nemalo znieť úprimne, ale modlím sa k bohu a prosím aj Vás, modlite sa k bohu za všetky slová, nepovedané pravdy....Odpustenie je niečo krásne a úžasné - zohrieva srdce a chladí bolestivú ranu.
Myslím, že najmenej sa boja smrti tí, ktorých život mal najväčšiu cenu.....pochopte to, ako chcete....
MIRKA! Najdôležitejšie je mať ku koncu života pozitívnu bilanciu, teda byť bytosťou oslobodenou od „bremien a tieňov". Ver Mirka, že tvoja mamina, bude spokojná....A uvidí nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem pominú....
A Boh zotrie každú slzu z jej očí a smrti už viacej nebude, ani žalosti, ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuli.....V živote človeka je veľmi dôležité naučiť sa rozumieť bolesti, vedieť ju prijať a tiež naučiť sa, ako z nej mať aj úžitok.
Mirka neumieraj mi s ňou prosím, Tvoja chvíľa je ešte daľeko.....Ty buď silná, lebo tvoja mamina potrebuje vidieť šťastie a cítiť lásku, daj jej to, obsyp ju cukrom, pohladkaj ju, aby sa nebála, keď odíde, odíde s úsmevom, pokiaľ Ti nepovie, že Ťa ľúbi, bude to ľutovať, ale vedz, že stále bude sledovať Tvoj život a keď to raz vysloví, Tebe bude zima, na pár sekúnd Ti zamrzne celé telo a vtedy bude ona pri Tebe, lebo Ti to prišla povedať... Mirka postav sa a choď....Lúbim Ťa....
S láskou Lenka.
