Priateľ. Tak jednoduché a pri tom tak komplikované slovo. Slovo zložené zo siedmich písmen, ktoré ak sa spoja dokopy, môžu znamenať veľmi veľa. Ale vlastne aký význam má slovo priateľ? Určite pre každého iný. Pre jedných neodmysliteľná súčasť života a pre iných obyčajné plnovýznamové podstatné meno z mnohých slovenských slov pre pomenovanie osôb. Áno, priatelia. Ľudia, bez ktorých by bol život pustý ako vyprahlá osamelá púšť.
Pre mňa slovo priateľ a priateľstvo znamená veľmi veľa. Priateľ je pre mňa človek, ktorý znamená polovicu môjho sveta. Je to človek, ktorý vie vyčariť jas úsmevu aj v tom najzamračenejšom dni. Je ten, ktorý vie o mojich slabostiach a nikdy to nezneužije. Človek, ktorému môžem veriť a viem, že ma nesklame. Môžem mu povedať aj tie najtajnejšie tajomstvá a viem, že ich má zamknuté na sto kľúčov a sto čipových kariet. A práve preto si myslím, že základnou tehlou priateľstva by mala byť vzájomná dôvera. Ak tam nie je dôvera, priateľstvo sa rúca ako domček z karát.
Jedna veľká pravda, ktorú raz vyslovil Elbert Hubbard: „Nevysvetľuj, tvoji priatelia to nepotrebujú a nepriatelia by ti aj tak neverili.“ Priateľ je proste človek, ktorý vie o tvojich pocitoch skôr, ako čo i len otvoríš ústa s príbehom na jazyku. Človek, ktorý ti verí aj bez dlhých vyčerpávajúcich vysvetľovaní. Je to človek, ktorý je ochotný s tebou tráviť dlhé bezobsažné chvíle na telefóne, aj keď mu práve ide obľúbený seriál. Áno! Presne to podľa mňa znamená priateľstvo. Ďalšou dôležitou súčasťou priateľstva je úprimnosť. Ale naozajstná úprimnosť, nie úprimnosť štýlu na jazyku med, v srdci jed. Jeden falošný priateľ je horší ako armáda nepriateľov. A podraz jedného skutočného priateľa bolí stokrát viac ako každodenné provokovanie mnohých nepriateľov. Ako hovorí stará múdrosť: „ Priateľstvo je ako zlatá niť. Ak sa roztrhne, dá sa zviazať, ale uzol zostane.“
Sklamanie. To je to, čo najčastejšie rozlučuje priateľstvá. Úprimnosť je pre priateľstvo dôležitá, ale má svoje hranice, kedy úprimnosťou prestáva byť. Franklin P. Jones raz povedal: „Všetko, čo chceme, je niekto, kto nás bude počúvať“. Možno aj preto si umelo hľadáme priateľov na Facebooku. Číslo opisujúce počet priateľov sa vyšplháva na trojciferné čísla a pri tom priateľov, ktorí by vás vypočuli aj o polnoci by sme spočítali na jednej ruke. Jeden neznámy autor raz povedal: „Nenechaj byť niekoho v tvojom živote prioritou, pokiaľ ty si v jeho živote len jednou z možností.“ Kiež by sme písanie na Facebooku a Pokeci vymenili za skutočné chvíle s pravými priateľmi. Život by bol oveľa krajší.
Pýtate sa, že či ja takých priateľov mám, keď o tom tak rozprávam? S hrdosťou môžem povedať, že áno, lebo viem, že mám ľudí, s ktorými sa cítim príjemne. Mám rada chvíle, keď ideme po ulici ako blázni a ľudia sa za nami otáčajú. Mám rada, keď viem, že máme spoločné záujmy a veci, ktoré nás bavia. Keď sme u mňa doma a smejeme sa z hlúpostí alebo keď sa pustíme do varenia. Mám rada, keď si pozerám fotky zo spoločných výletov a znova si vybavujem všetky tie spomienky a zážitky. Keď fantasticky uvažujeme nad našou budúcnosťou. Keď sa niečo stane viem, že im to hneď musím povedať do najmenších detailov. Ale sú tu aj momenty, keď sa mi stane niečo smutné a už ani nedúfam, že sa mi niekedy objaví úsmev na tvári. Vtedy sú tu oni s povzbudzujúcimi slovami a úsmevom na perách. Mám veľa kamarátov, ale len pár priateľov. Preto som rada, že ich mám a nikdy na nich nedám dopustiť.
Na záver len toľko: Priateľstvo nerozlišuje rasu, náboženstvo, kultúru či farbu očí alebo vlasov. Priateľstvo je proste pocit, ktorý sa nedá nahradiť a keď človek vie, že ho má, vie, že má obrovský dar. Vtedy je potrebné snažiť sa, aby sme ho nestratili. Najprv hľadajme chyby v sebe a až potom v iných. Veď ako raz povedal Francis Bacon: „Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľov.“ Preto sa snažme dôverovať a byť úprimný. Keď už to nepovažujeme za dôležité a nebudeme to uskutočňovať, aspoň sa snažme nad tým zamyslieť. Pamätaj! Nikdy nie je neskoro byť tým, čím si vždy chcel byť.
