Moja budúcnosť na Slovensku (ako ju vidím ja)
Nielen moja, ale aj vás ostatných, budúcnosť nie je jasná. Nikto nevie, čo sa stane o deň, o mesiac, o rok. Ale každý z nás si ju predstavuje v tom najlepšom svete. Chceme mať veľké domy, krásne autá, početnú rodinu. Lenže všetci dobre vieme, že to všetko je len sen. Každý z nás musí preskákať veľa prekážok a pokušení, aby si užíval svoj vysnívaný život, ale aj keď všetko to, čo chceme, si môžeme vybudovať a kúpiť, musíme si zapamätať, že jedno si kúpiť nevieme určite a to je zdravie. Tak že stále žijeme v predstave krásnych snov, ale to iba navonok, vo vnútri nás zožiera predstava, čo ak to všetko dosiahnem a zomriem? Načo potom toľko trápenia a námahy preto, aby nám bolo lepšie? Veď všetci dobre vieme, že na Slovensku a ani na celom svete už nikdy dobre nebude. Všade vládne nepokoj kvôli tomu, že tovar má stále väčšiu cenu a ľudia zase menšie výplaty. Ale to je len jedna z možností. Ani do zahraničia sa teraz nikto tak nehrnie ako predtým. Nič nie je tak, ako by sme chceli. Každý chce mať nejaké postavenie, byť niečím, ale na to, že by aspoň kúsok zmenil niečo k lepšiemu, na to ani nepomyslí. Radšej aby mal/a veľké peniaze, slávu bol/a by obskakovaný/á miesto toho, aby rozmýšľal o niečom normálnom, čo pomôže študentom mať lepšiu budúcnosť.
Podľa mňa za to všetko môžu ľudia, ktorí si nevedia zvoliť poriadnu vládu. A tak preto stále nadávame na politikov. Aj oni majú svoje chyby, ale tak, ak sa to niekomu nepáči, prečo sa nedá na politiku a prečo nejde zmeniť celé Slovensko? Preto, lebo to nevie nikto! Každý len každého ohovára a každému vadia práve tí ľudia, čo len sedia za stolom, diskutujú o ,,zbytočnostiach“ a dostávajú platy ako arabskí šejkovia. Ja sa okolo politiky ešte nemotám. Nie som dospelá, nemám svoju vlastnú rodinu, deti a skoro vôbec sa do tohto celého nerozumiem. Ale jedno viem, že to, čo práve podaktorí ľudia v tých nablýskaných oblekoch robia, nie je správne! Hádajú sa o tom, že im znížili platy o pár tisícok a pritom niekde dovtedy na druhom konci Slovenska nejaké rodiny hladujú a rozmýšľajú o tom, čo dať na druhý deň do úst.
Spravodlivosť? Prepáčte, ale tá už neexistuje. Práve preto moja predstavivosť o budúcnosti nie je jasná. Som ešte len študentka strednej školy. Nemám veľkú predstavu o živote, ale každým rokom sa naučím viac a viac vecí. Naberám nové skúsenosti a tak ako na svojich chybách aj na chybách ostatných sa zamyslím a porozmýšľam, že prečo to bolo tak a nie inak. Ale ako všetci dobre vieme, každý z nás sa učí celý život, pretože život je tá najlepšia škola. Tá sa s nikým nemazná skôr nám hodí pred oči čistú realitu. Ja sa nezamýšľam o budúcnosti, žijem svoj život naplno každý deň, aj keď jasné, že mám svoje predstavy o budúcnosti, nemusí ich vedieť každý, veď každý má právo si nechať svoje tajomstvo pre seba. A jedno viem, že ak skončím túto školu, chcem študovať ďalej na vysokej škole, aby som dokázala sebe aj ostatným, že mám aj na viac ako si iní myslia. Veď bez vzdelania v dnešnej dobe skoro nikto nič nedokáže a ani sa nikde neuplatní. Nestačí povedať budem ,,právničkou“, ,,prezidentkou“ a nič pre to nerobiť len sedieť a čakať. Chcem dokázať tým, ktorí len sedia za stolom a melú si svoje, dostávajú dobré platy, že aj niekto ako som ja a nie ako oni vie dokázať v živote aj niečo viac ako sú len slabé slová.. Nechcem byť ako veľa ľudí v mojom okolí, nechcem snívať o svojom živote, ale chcem žiť svoje sny. A sľubujem, že o mne určite ešte budete počuť.
