Franz Kafka: „Kniha je sekerou na ľad zamrznutého mora našich duší“ (úvaha)

Útvar: ÚVAHA
Téma: Reakcia na výrok Franza Kafku

„Kniha je sekerou na ľad zamrznutého mora našich duší“

Franz Kafka



V dnešnej dobe sa ocitli knihy chtiac-nechtiac na okraji našich záujmov. Svojím spôsobom je to určite škoda, kde sa stratilo porekadlo: „Kniha, najlepší priateľ človeka.“? Avšak vezmime si to z tej realistickej stránky. Časy sa menia a knihy sa proste teraz „nenosia“. Pravdaže nestratili svojich čitateľov, ale postupom času funkciu informátorov preberajú média, televízia a samozrejme Internet. Preto sekeru na ľad našich duší v dnešnej dobe nemôžu predstavovať len knihy. Už len pri príprave do školy v podobe referátov sa každý študent začne informovať, kde by mohol čo najlacnejšie zavítať do sveta rýchlych, multimediálnych informácií v elektronickej podobe prostredníctvom Internetu. Žeby navštívil knižnicu a vlastnými schopnosťami pripravil zaujímavý referát? Kdeže. A je to prirodzené, ľudia hľadajú vždy najjednoduchšiu cestu pri dosahovaní svojho cieľa. Ruku na srdce, každému z nás však kniha svojho času otvorila cestu za poznaním, či už to boli leporelá s textom vyjadrujúcim zvuky vydávané kačičkami, psíkmi, či koníkmi. A takéto knižky sa stávali našimi obľúbenými hračkami a neskôr aj krásnymi spomienkami na toto obdobie života. V neposlednom rade sú to aj učebnice a vo vyšších ročníkoch nám vzťah ku knihám vštepujú aj učiteľky formou čitateľských denníkov a povinných čítaní. Ak pôjdeme chronologicky: Varila myšička kašičku, Červená čiapočka, Budkáčik a Dubkáčik, Princ Bajaja, Malý princ, Zvonár u matky božej v Paríži až ku Faustovi či Hamletovi zistíme že sekera – kniha nám sekala ľad na duši od útleho detstva a na zlých príkladoch v našej spoločnosti sa môžeme poučiť, ako by sme vyzerali bez týchto náčiní. Veď vznik protidrogových, a protialkoholických centier musí mať tiež niekde korene...A preto by nebolo správne v dnešnej pokrokovej dobe vylúčiť zo života vplyv kníh na naše duše, a tými nie sú myslené technické brožúry k počítačom či cudzojazyčné slovníky. Siahnuť po správnej literatúre nie je dnes problémom z hľadiska malého výberu, ale z priveľkej pohodlnosti až lenivosti.

Pretože tak ako nám knihy otvárali cestu za poznaním v mladosti, určite nezmenia svoje poslanie ani v pokročilom veku a nakoniec predsa platí: „Čo sa naučíš za mladi, akoby si v starobe...“ Preto nedovoľme ultramoderným technológiám vytlačiť „z kurzu“ zväzky papierov zvané knihy, hoci určite pohodlnejšie už asi navždy ostane sadnúť si za monitor, kliknúť a „surfovať“ do úmoru.