Priateľ. Tak jednoduché a pri tom tak komplikované slovo. Slovo zložené zo siedmich písmen, ktoré ak sa spoja dokopy, môžu znamenať veľmi veľa. Áno, priatelia. Ľudia, bez ktorých by bol život pustý ako vyprahlá osamelá púšť. Pre mňa slovo priateľ a priateľstvo znamená veľmi veľa. Priateľ je pre mňa človek, ktorý znamená polovicu môjho sveta. Je to človek, ktorý vie vyčariť jas úsmevu aj v tom najzamračenejšom dni. Je ten, ktorý vie o mojich slabostiach a nikdy to nezneužije. Človek, ktorému môžem veriť a viem, že ma nesklame. Môžem mu povedať aj tie najtajnejšie tajomstvá a viem, že ich má zamknuté na sto kľúčov a sto čipových kariet. A práve preto si myslím, že základnou tehlou priateľstva by mala byť vzájomná dôvera. Ak tam nie je dôvera, priateľstvo sa rúca ako domček z karát. Sklamanie. To je to, čo najčastejšie rozlučuje priateľstvá. Úprimnosť je pre priateľstvo dôležitá, ale má svoje hranice, kedy úprimnosťou prestáva byť.
Mojím najlepším priateľom je Martin. Poznáme sa už štrnásť rokov. Chodíme sme spolu do základnej škole. Martin je pätnásťročný puberťáka ako aj ja. Je vyššej štíhlej postavy. Má hnedé oči a tmavé, brčkavé a dlhé vlasy. Pláva, bicykluje a medzi jeho najobľúbenejšie športy patrí beh za mladými slečnami. Je veselej povahy, veľmi rád sa zabáva. Jeho obľúbeným filmovým žánrom sú teda komédie. Neohrdne ani dobrou muzikou, najčastejšie počúva rock. Nemá problémy s nadväzovaním kontaktov, lebo je výrečný. Rád býva stredobodom pozornosti, ale väčšinou v tom kladnom zmysle. Má však i svoje zápory, ktorých nie je veľa, ale má ich ako každý človek. Pri hre veľmi ťažko znáša prehry. Nie je ľahké nájsť dobrého priateľa. Pre mňa je ním Martin. Naše priateľstvo nie je len o zábave a o hre ale aj o vzájomnej pomoci a tolerancii.