Čo sú to vlastne vzťahy? Pre mňa je vzťah niečo nehmotné, čo si nemôžeme len tak kúpiť, ale musíme ho prežiť. Podľa mňa, ľudský vzťah je odrazom našej duše, zrkadlom našich citov a pocitov a je len na nás ako s ním naložíme.
Priateľstvo, láska, pochopenie, ale aj nenávisť a zlo, to všetko sú medziľudské vzťahy, ktoré v spoločnosti vládnu. Myslím si, že v minulosti si ľudia ochotne pomáhali, boli na seba milí a vznikalo medzi nimi úprimné kamarátsvo. Nehovorím, že dnes to tak nie je, ale predsalen v dnešnej dobe viac prevláda závisť a falošné priateľstvá. Ľudia pozerajú skôr na výzor a na vnútornej kráse im nezáleží. Závisť vzniká hlavne preto, že niekto je bohatší a môže si dovoliť viac ako ostatní. Našťastie v mojom okolí existuje pár ľudí, ktorí si vážia úprimnosť druhých.
Myslím si, že pre každého je dôležité mať v živote ľudí, na ktoých sa môžeme spoľahnúť. Sú to priatelia. Slovo priateľ vo mňe vyvoláva úsmev na tvári. Mnohí si však myslia, že kamarát a priateľ je to isté. Ale mýlia sa. Kamaráti sú tí, s ktorými idem niekedy von, občas s nimi zájdem do kina alebo sa ideme len tak prejsť na zmrzlinu. Priateľ je niečo viac. Pre mňa je priateľ ten, kto sa mi nebojí pozrieť do očí a povedať čo si myslí, vždy mi ochotne pomôže, rozosmeje ma keď mi je najhoršie, niekto, kto ma podporí. V dnešnej dobe je takýchto priateľov veľmi málo. Prečo? Pretože moji rovesníci si všímajú hlavne výzor a často sa stretnem s tým, že ak sa im niekto nepáči tak ho poza chrbát ohovárajú a ponižujú. Ak mám povedať z vlastnej skúsenosti, základnú školu som prežila vďaka mojej skvelej priateľke. Väčšina spolužiakov si zo mňa robilo srandu a ohovárali ma. Teraz navštevujem gymnázium, našla som si veľmi dobré kamarátky, ale aj tak som stále opatrná koho označím skutočným priateľom.
A čo také vzťahy v rodine? Myslím si, že by mali byť harmonické. Medzi deťmi a rodičmi by mala byť komunikatívnosť a úprimnosť. Rodičia majú svoje deti podporovať v tom, čo ich baví, mali by im dať dobré rady do života a hlavne by mali byť príkladom. Deti si musia svojich rodičov vážiť a niekedy stačí povedať len tri slová „Mám ťa rád/a“. Niektorí nemajú to šťastie mať rodičov, preto si tých svojich nesmierne vážim.
Vzťahy v škole? Prečo nie. Aj keď to niekedy nechceme počuť, škola je náš druhý „domov“. Práve v škole vznikajú kamarástva. Podľa mňa by mali študenti v triede spolu vychádzať a tvoriť skvelý kolektív. Každý ma svoje popredné miesto a nikto nie je v kolektíve navyše. Len škoda, že všade sa nájde neprajník, ktorý sa snaží rôznymi urážkami niekomu ublížiť.
Myslím si, že medzi študentami a profesormi má byť kamarátsky vzťah. Načo si mám niečo komplikovať drzím správaním a ignorovaním, ako niektorí moji spolužiaci keď to ide aj po dobrom. Práve dobré správanie a počúvanie na hodine mi pomohlo k tomu aby som mala lepší vzťah s profesormi. V škole by sa mali študenti a profesori cítiť príjemne aj keď teraz je to dosť namáhavé.
Riadim sa heslom: Správaj sa k iným len tak, ako chceš aby sa oni správali k tebe. Bodaj by sa niektorí ľudia uvedomili a prestali si závidieť. Veď všetci sme si rovnocenní, všetci žijeme na jednej planéte a kráčame po tej istej zemi. Každý jeden z nás dostal predsa najväčší dar – život. Tak načo je tu závisť? Vytvárajme si vzťahy, ktoré pre nás budú prínosom a nie trápením. Verím, že v budúcnosti si nájdem ďalších skvelých priateľov, niekoho s kým prežijem zvyšok svojho života a zažijem veľa zážitkov. Pamätajte: „Skutočný priateľ je ten, ktorý drží tvoju ruku a pritom sa dotýka srdca.“
