Človek už dlho žije v spoločenstve, v ktorom si vytvára ľudské vzťahy. Je jedno či ide o vzťah medzi rodičmi a deťmi, nadriadenými a podriadenými, kamarátsky alebo partnerský, všetky si musí človek vybudovať sám a je už len na ňom či budú kladné alebo záporné.
Čo sú to vlastne vzťahy? Pre mňa je vzťah niečo nehmotné, čo si nemôžeme len tak kúpiť, ale musíme ho prežiť. Podľa mňa, ľudský vzťah je odrazom našej duše, zrkadlom našich citov a pocitov a je len na nás ako s ním naložíme.
Priateľstvo, láska, pochopenie, ale aj nenávisť a zlo, to všetko sú medziľudské vzťahy, ktoré v spoločnosti vládnu. Myslím si, že v minulosti si ľudia ochotne pomáhali, boli na seba milí a vznikalo medzi nimi úprimné kamarátsvo. Nehovorím, že dnes to tak nie je, ale predsalen v dnešnej dobe viac prevláda závisť a falošné priateľstvá. Ľudia pozerajú skôr na výzor a na vnútornej kráse im nezáleží. Závisť vzniká hlavne preto, že niekto je bohatší a môže si dovoliť viac ako ostatní. Našťastie v mojom okolí existuje pár ľudí, ktorí si vážia úprimnosť druhých.
Myslím si, že pre každého je dôležité mať v živote ľudí, na ktoých sa môžeme spoľahnúť. Sú to priatelia. Slovo priateľ vo mňe vyvoláva úsmev na tvári. Mnohí si však myslia, že kamarát a priateľ je to isté. Ale mýlia sa. Kamaráti sú tí, s ktorými idem niekedy von, občas s nimi zájdem do kina alebo sa ideme len tak prejsť na zmrzlinu. Priateľ je niečo viac. Pre mňa je priateľ ten, kto sa mi nebojí pozrieť do očí a povedať čo si myslí, vždy mi ochotne pomôže, rozosmeje ma keď mi je najhoršie, niekto, kto ma podporí. V dnešnej dobe je takýchto priateľov veľmi málo. Prečo? Pretože moji rovesníci si všímajú hlavne výzor a často sa stretnem s tým, že ak sa im niekto nepáči tak ho poza chrbát ohovárajú a ponižujú. Ak mám povedať z vlastnej skúsenosti, základnú školu som prežila vďaka mojej skvelej priateľke. Väčšina spolužiakov si zo mňa robilo srandu a ohovárali ma. Teraz navštevujem gymnázium, našla som si veľmi dobré kamarátky, ale aj tak som stále opatrná koho označím skutočným priateľom.
A čo také vzťahy v rodine? Myslím si, že by mali byť harmonické. Medzi deťmi a rodičmi by mala byť komunikatívnosť a úprimnosť. Rodičia majú svoje deti podporovať v tom, čo ich baví, mali by im dať dobré rady do života a hlavne by mali byť príkladom. Deti si musia svojich rodičov vážiť a niekedy stačí povedať len tri slová „Mám ťa rád/a“. Niektorí nemajú to šťastie mať rodičov, preto si tých svojich nesmierne vážim.
Vzťahy v škole? Prečo nie. Aj keď to niekedy nechceme počuť, škola je náš druhý „domov“. Práve v škole vznikajú kamarástva. Podľa mňa by mali študenti v triede spolu vychádzať a tvoriť skvelý kolektív. Každý ma svoje popredné miesto a nikto nie je v kolektíve navyše. Len škoda, že všade sa nájde neprajník, ktorý sa snaží rôznymi urážkami niekomu ublížiť.
Myslím si, že medzi študentami a profesormi má byť kamarátsky vzťah. Načo si mám niečo komplikovať drzím správaním a ignorovaním, ako niektorí moji spolužiaci keď to ide aj po dobrom. Práve dobré správanie a počúvanie na hodine mi pomohlo k tomu aby som mala lepší vzťah s profesormi. V škole by sa mali študenti a profesori cítiť príjemne aj keď teraz je to dosť namáhavé.
Riadim sa heslom: Správaj sa k iným len tak, ako chceš aby sa oni správali k tebe. Bodaj by sa niektorí ľudia uvedomili a prestali si závidieť. Veď všetci sme si rovnocenní, všetci žijeme na jednej planéte a kráčame po tej istej zemi. Každý jeden z nás dostal predsa najväčší dar – život. Tak načo je tu závisť? Vytvárajme si vzťahy, ktoré pre nás budú prínosom a nie trápením. Verím, že v budúcnosti si nájdem ďalších skvelých priateľov, niekoho s kým prežijem zvyšok svojho života a zažijem veľa zážitkov. Pamätajte: „Skutočný priateľ je ten, ktorý drží tvoju ruku a pritom sa dotýka srdca.“
