Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Kto je to človek?

Kto je to človek?

Na túto otázku existujú viaceré odpovede. Zamýšľame sa nad ňou už veľmi dlho a v každej z odpovedí je aspoň zrno pravdy. Existuje viacero uhlov pohľadu. Na ľudskú bytosť sa môžeme pozerať ako na cicavca, čiže biologicky, ale aj ako na osobnosť, duchovne. Biologický výzor človeka je u každého odlišný. Každý má inú postavu, vlasy, nos... Niektorí ľudia sa snažia vypadať inak ako sa cítia. Snažia sa zmeniť svoj výzor a je to pre nich najdôležitejšie. Ale každý je iní. Bez ohľadu na to, ako vyzerá. Každý človek má odlišný zovňajšok, ale aj vnútro. V tele má životne dôležité orgány. Mozog, obličky, pľúca. Ktorý je najdôležitejší? Srdce. Prúdi cezeň krv a ono ju rozháňa do celého tela. Má však ešte jednu veľmi dôležitú vlastnosť. A tou sú pocity a emócie. Bez srdca by sme necítili. A práve to nás robí ľuďmi. Naše pocity a vnímanie sveta. Sme korunou tvorstva a panujeme nad všetkými živočíchmi zeme. To Adam pomenoval všetky zvieratá a Boh mu dal nad nimi vládu. Ale ani Adam nemohol byť na svete sám. Sme totiž spoločenské tvory, ktoré potrebujú aj iných. Sami by sme neprežili. V povahe každého človeka drieme zárodok priateľstva. Našich priateľov dokážeme milovať, ale dokážeme aj ublížiť. V ľuďoch však prebýva jedna nádherná vlastnosť. A to je láska. Bez lásky by priateľstvá neboli také aké sú. Človek je len človek. Dokáže ublížiť. Dokáže veľmi zraniť a na to je potrebná láska. Na odpúšťanie. Akýkoľvek konflikt dokáže vyriešiť. Náš svet je o odpúšťaní a o láske. Teda, ten môj určite. Veď Ježiš nám odpustí. Vždy. Veľmi nás miluje a dal nám príležitosť ako ho môžeme zraniť. Bez takej lásky by do nás vložil lásku k nemu. Ale on nám dal slobodu. Slobodu rozhodnúť sa. Nemusíme ho milovať, aj keď on nás áno. Je mu ľúto keď nejdeme za ním. A je šťastný keď sme s ním. MI si môžeme vybrať. Stvoril nás a sme jeho deťmi . Bez ohľadu na to akého vierovyznania sme. Ľúbi nás všetkých rovnako. Aj keď sme každý osobnosť. On nás má rád takých, akí sme. S našimi slabosťami, aj s našimi hriechmi. Ničíme tak veľa vecí. Ničíme prírodu, ničíme vzťahy. Máme tak veľa chýb, ktoré sa dajú napraviť. Máme šancu napraviť ich. Svet sa dá zmeniť k lepšiemu. A mi to môžeme dokázať. Aj jeden človek má potenciál na to, aby odštartoval zmenu. Veľkú zmenu. Zmenu v povahách a vzťahoch. Môžeme sa stať svetlom sveta. Rozjasniť ho a urobiť lepším. Nie sme dokonalí, ale toto zvládnuť môžeme. Stačí len chcieť. Od Boha sme dostali krásne vlastnosti, možnosť byť šťastnými, dušu a nesmrteľný život. Každý človek má rodinu, o ktorú sa zaujíma a stará. Má priateľov, ktorí sa ho zastanú, ktorým môže vyrozprávať všetky svoje problémy, porozprávať sa o čomkoľvek. Má lásku a je milovaný. Toto stačí. Je na tom postavené celé naše bytie a existencia. Môj názor sa môže líšiť od názov iných. Myslím, že všetci sa však zhodneme na tom, že človek je bytosť, ktorá pociťuje emócie a vie ich vyjadriť. Sleduje vlastné ciele a túžby a snaží sa ich dosiahnuť. Nie vždy sa to podarí. Dokážeme milovať aj nenávidieť. Tvoríme nové vzťahy aj ničíme tie staré. Pomáhame a opúšťame. Myslíme a skúmame. Sme zvedaví. Niekedy sme sebeckí a netolerantní. Jednoducho žijeme naše životy a tie by nás mali napĺňať šťastím. Ak to tak nie je, mali by sme zistiť čo nám v našom živote chýba a zmeniť to. Verím, že sa to podarí.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk