Skôr než začneme skúmať esenciu lásky, t.j. to, čo robí lásku láskou, jak vo vzťahu vzájomnej hlbokej náklonnosti dvoch ľudí, tak vo vzťahu človeka k prírode, pokúsme sa preskúmať fenomén priateľstva, ktorý nám umožní lepšie porozumieť fenoménu lásky medzi dvoma ľuďmi.
Priateľstvo je možné chápať ako nekonfliktný vzťah dvoch, veľa z osobného života o sebe vediacich ľudí, ktorí vyhľadávajú prítomnosť jeden druhého a majú z nej dobrý pocit. Priateľom je človek, ktorý nám pomôže, ak jeho pomoc potrebujeme; ktorému sa môžeme zdôveriť so všetkým, pretože u neho nachádzame porozumenie; s kým trávime veľkú časť svojho voľného času, pretože je nám v jeho prítomnosti dobre.
No, k hlbšiemu porozumeniu fenoménu priateľstva sa dopracujeme až zodpovedaním si na otázku, za akých podmienok môže medzi dvoma ľuďmi vyvstať priateľstvo. Táto otázka je dôsledkom uplatnenia transcendentálnej metódy k poznaniu fenoménu priateľstva. Je to metóda, ktorá sa nepýta na to, čo je priateľstvo, ale k hlbšiemu porozumeniu priateľstva predpokladá poznanie podmienok jeho možností. Aké sú teda nevyhnutné a dostačujúce, empirické(fyzickými zmyslami zachytiteľné) podmienky k tomu, aby medzi dvoma ľuďmi mohlo vyvstať priateľstvo?
Prvou nevyhnutnou podmienkou je rozpoznaná spoločnosť záujmov a druhou je vzájomné neprejavovanie sa v hrubom egoizme, pričom obe je možné zhrnúť pod spoločnú, nevyhnutnú a dostačujúcu podmienku vzájomného vyhovovania ich osobnosti.
Aby sme predišli k možnému nedorozumeniu, objasnime významový rozdiel medzi výrazmi „nevyhnutné podmienky“ a „nevyhnutné a dostačujúce podmienky“. Nevyhnutná podmienka existencie nejakej veci je tá, bez ktorej by daná vec nemohla jestvovať a až splnením ktorej, daná vec môže jestvovať, resp. existencia veci si nevyhnutne vyžaduje jej splnenie.
Nevyhnutná a dostačujúca podmienka existencie nejakej veci je tá, bez ktorej by daná vec nemohla jestvovať, pričom okrem nej, k existencii veci už nie je potrebná žiadna iná podmienka. Začnime objasnením druhej nevyhnutnej podmienky. Tá vraví, že k tomu, aby sa dvaja ľudia mohli stať priateľmi, nemôžu sa v tomto vzťahu prejavovať vo svojom hrubom egoizme. Pod hrubým egoizmom sa myslí vlastnosť človeka, ktorý vníma, resp. túži po vnímaní samého seba, ako dôležitejšieho než je druhý. Akonáhle je človek pre seba, vo svojom vnímaní, rovnako dôležitý ako je pre neho druhý, prejavuje sa vo svojom jemnom egoizme.