Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pojednanie o láske
Dátum pridania: | 02.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | rphilospher | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 349 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 12.6 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 21m 0s |
Pomalé čítanie: | 31m 30s |
Skúsenosť nás učí, že akonáhle sa pri priateľovi začneme prejavovať zo svojho hrubého egoizmu, o priateľa prichádzame. Príkladom prejavu hrubého egoizmu je odmietnutie jeho požiadavky pomôcť mu, aj napriek tomu, že je to v našej možnosti. Alebo, ak nám on pomohol určitým spôsobom a potrebuje pomoc od nás, my mu ju odmietneme poskytnúť, i keď mu v skutočnosti pomôcť môžeme, ibaže, uprednostníme svoje vlastné pohodlie, resp. dobrý pocit z niečoho, čo sa nám aktuálne ponúka. Príkladom hrubého egoizmu, ktorý rozbíja priateľský vzťah, je taktiež zdôrazňovanie dôležitosti našej osobnosti a to umenšovaním dôležitosti osobnosti druhého(deštruktívna kritika), alebo nepriznávaním dôležitosti osobnosti druhého(neoceňovanie).
Všetky spôsoby prejavu hrubého egoizmu nevyhnutne narúšajú priateľský vzťah a vedú k jeho deštrukcii a tak, bez človekovho neprejavovania sa v hrubom egoizme, priateľstvo nie je možné a teda, nutnou podmienkou k vyvstaniu priateľstva medzi dvoma ľuďmi je ich vzájomné neprejavovanie sa v hrubom egoizme.
Táto však nie je dostačujúcou empirickou podmienkou k utvoreniu priateľstva, pretože dvaja ľudia, ktorí sú v aktuálnom vzťahu a neprejavujú sa vo svojom hrubom egoizme, ešte nutne neutvárajú priateľský vzťah. Oni svojim prejavovaním sa v jemnom egoizme iba predchádzajú konfliktu a neutvárajú nepriateľský vzťah. Absencia nepriateľského vzťahu síce umožňuje vzťah priateľský, ale ten ňou ešte nie je utvorený. Príkladom nekonfliktného vzťahu, ktorý ešte nie je vzťahom priateľským, je napr. pracovný vzťah(susedský vzťah), ktorý môže byť len nekonfliktnou koexistenciou dvoch ľudí, stretávajúcich sa kvôli miestu spoločného pôsobenia. Ak nie sme s ľuďmi v konflikte a máme s nimi spoločné iba miesto a záujmy týkajúce sa miesta spoločného pôsobenia, nenazývame ich priateľmi, ale iba susedmi, alebo kolegami. Druhou nevyhnutnou, empirickou podmienkou k utvoreniu priateľstva medzi dvoma ľuďmi je nimi rozpoznaná spoločnosť ich záujmov, pričom platí priama úmernosť medzi množstvom spoločných záujmov a veľkosťou priateľstva, resp. veľkosťou hodnoty spoločného záujmu v subjektívnom rebríčku ich hodnôt a veľkosťou priateľstva. Ľudia, bez spoločného záujmu, nemajú motiváciu vyhľadávať prítomnosť jeden druhého, pretože ich zdroje dobrého pocitu sú rozdielne.