Ja si pod pojmom rasová znášanlivosť predstavím dvoch ľudí odlišnej farby pleti, odlišného vierovyznania a aj napriek tomu sú priatelia. Niektorí ľudia ale toto slovné spojenie vôbec nepoznajú alebo nechcú poznať. Veď, nie je aj v každom z nás kúsok rasistu i keď to nechceme pripustiť? Mnohí nadávame na cigáňov, iní zasa na spolužiakov v škole, keď sú odlišní ako my. Vymýšľame im prezývky, ktoré sú pre nich neželané a ponižujúce. Rasizmus je nesprávny názor človeka na svet. Veď, ktorýkoľvek z nás sa mohol narodiť v Afrike, či Ázii, mať inú farbu pleti. Pigment - kožné farbivo, by bolo namiesto bieleho, čierne alebo žlté. Ľudia sa nemusia odlišovať len farbou pleti, ale aj rozličnými názormi na svet a život. Sú to aj rôzne náboženstvá - kresťania, Židi, moslimci a iné. Ale čo by sa stalo, keby sa začali navzájom napádať? Veď by zničili celú civilizáciu, všetok život na zemi.
V našich nedávnych dejinách i v prítomnosti sa presviedčame, že rasizmus je veľmi nebezpečný, najmä rasizmus fašistický. Spomeňme si na druhú svetovú vojnu, na koncentračné tábory, v ktorých zahynulo tisíce ľudí. A prečo? Pretože neboli nemeckého pôvodu? Šťastie, že prevládol rozum nad hlúposťou. Spojil sa celý svet, aby „nadľudia“ boli porazení. A dnes sa všetci rozumní ľudia modlia, aby nebola tretia svetová vojna. A kvôli čomu by bola? Opäť kvôli človeku – fanatickému rasistovi, ktorý dal zničiť Americké obchodné centrum, tzv. Americké dvojičky. Dal ich zničiť z nenávisti ku všetkému a každému, kto má iný názor, iný pohľad na svet, pretože má iné náboženstvo, je inej rasy. A opäť presvedčil a získal si ľudí podobných sebe, ktorí sú ochotní urobiť čokoľvek i neľudské, lebo oni sa cítia lepší než ostatní. Sú teda rasisti.
Učme sa z dejín, nezostávajme hlúpi, poučme sa na chybách. Naučme sa rešpektovať ostatných ľudí, odlišných od nás. Ja viem, nepôjde to tak rýchlo, ale raz to musí ísť. Veď, keď sledujeme našich rómskych spoluobčanov, sú temperamentní, veselí. Mnohí z nich chodia s kolotočmi, tak ich nevyžeňme, lebo sa deti nebudú môcť povoziť na kolotoči, ako teraz my. Chodia i po dedinách, ponúkajú, predávajú rôzny tovar. Obchody si zakladajú zasa Vietnamci, Číňania, ktorí sú tiež inej rasy. Doposiaľ sme neboli zvyknutí na spolužitie rôznych národov, i keď v Európe tak bežne ľudia žijú a neposudzujú sa podľa rasy, ale skôr podľa toho, čo kto dokáže, aký je šikovný , aký vzdelaný – čiže podľa výsledkov jeho práce.