Analýzy u nás, ale napr. aj v Českej republike, ukázali, že najtesnejšia väzba je medzi vzdelaním detí a vzdelaním rodičov, t.j. čím vyššie je vzdelanie rodičov, tým sa dá predpokladať aj vyššie vzdelanie ich detí. Keďže medzi sociálne odkázanými sú väčšinou (aj keď samozrejme nie vždy) ľudia s nižším vzdelaním, je možné konštatovať, že dnešný systém bezplatného školstva nevytvára zvýhodnený režim pre sociálne slabšie vrstvy. Ale okrem rodín, ktoré sú na základe kritérií uznávané štátom ako sociálne slabšie, podstatnú časť spoločnosti tvoria rodiny, ktorých príjem je nižší ako celoštátny priemer a na pomoc zo strany štátu nemajú nárok. Týka sa to viac ako polovice obyvateľstva vrátane vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Nestane sa práve pre týchto ľudí vzdelanie nedostupným? V záujme každého štátu je mať čo najviac vzdelaných ľudí, schopných vytvárať nové hodnoty. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je najnižší počet dlhodobo nezamestnaných. To, čo štát vynaloží na vzdelávanie, sa mu niekoľkonásobne vracia prostredníctvom daní a ušetrených výdavkov na podpory a sociálne dávky. Ak by ste sa bližšie zaoberali návrhom spoplatnenia VŠ, zistíte, že sa predpokladá 10% účasť študenta na nákladoch štúdia. Rozpočet pre VŠ v roku 1999 dosiahol sumu 5,449 mld. Sk. Poplatky, ako sú navrhované, teda prinesú maximálne 500 mil. Sk. Veľmi podstatná časť tejto sumy bude ale vynaložená na štipendiá pre študentov zo sociálne slabších rodín, predpokladá sa že to bude asi 200 mil. Sk. Reálny výnos je teda 300 mil. Sk., čo predstavuje 5 % súčasných výdavkov na VŠ. A to je ešte potrebné pripočítať administratívne náklady spojené so zavedením poplatkov. Zoberme si do úvahy, že technologický deficit vysokých škôl v súčasnosti dosahuje sumu okolo 3 mld. Sk a ak k tomu pripočítame množstvo dlhov a mnohé iné výdavky (opravy budov...), tak zdroje získané zo spoplatňovania sú nielen malé, ale pri dnešnej sociálnej situácii skôr skomplikujú situáciu jednotlivým rodinám s vysokoškolákom ako by im mali priniesť výhody. Platené štúdium nie je automaticky garanciou jeho kvality, čo platí špecificky práve pre Slovensko. Vysoké školy s najväčšou pravdepodobnosťou zostanú takmer rovnako finančne podvýživené ako v súčasnosti.

V terajšej ekonomickej situácii je preto potrebné hľadať finančné zdroje inde ako je študent, a ak by bolo potrebné spoplatnenie, tak iba v hraničnej situácii.