Vysoké školstvo čakajú veľké reformy (úvaha)

Medzi prvými ôsmimi kapitolami otvorenými v rámci vyjednávania o vstupe SR do Európskej únie je aj oblasť vzdelávania a vedy. Medzi šiestimi uzavretými sa nachádza aj táto kapitola, no systém vysokých škôl nie je na úrovni, aby dokázal súťažiť s vyspelejšími krajinami EÚ. Ministerstvo školstva práve pre tento podnet vypracovalo návrh koncepcie rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Táto koncepcia určite zasiahne zúčasných študentov stredných škôl a preto by som chcel upozorniť na hlavné ciele a body tejto reformy:

K oporným bodom reformy, ktorá bude asi najväčšia v histórii Slovenskej republiky, patrí zvýšenie počtu študentov paralelne so zlepšovaním kvality vzdelávania. V Slovenskej republike má teraz vysokokolské vzdelanie 9,5 percenta populácie, pričom na dosiahnutie priemernej európskej úrovne treba toto číslo zdvojnásobiť. Len pre porovnanie, v USA nadobudlo vysokoškolské vzdelanie 46,5 % a v Japonsku 20,7 % populácie, zatiaľ sa Slovensko môže porovnávať s Gréckom (8,7 %), Španielskom (8,4 %), alebo Českou republikou (8,5 %). Ďaľšou prioritou je diferencovanie škôl podľa typu vzdelávania, vzniknú teda aj odborné vysoké školy, ktoré budú poskytovať vzdelanie iného charakteru ako univerzity, zamerané k potrebám jednotlivých regiónov. Koncepcia obsahuje aj otázky právnej subjektivity VŠ, akreditácií, udeľovania titulov a zavedenia kreditného systému kompatibilného s medzinárodnými vzdelávacími inštitúciami.

Už v najbližšej dobe sa uvažuje o zvýšení počtu vysokoškolských študentov o 10 % a tak sa VŠ stanú aj čiastočnou možnosťou v riešení nezamestnanosti. Vzdelanie jedného študenta stojí štát 5-6 tisíc korún ročne, zatiaľ čo jeden nezamestnaný niekoľkonásobne viac. Z toho vyplýva hlavná oblasť, ktorú je potrebné zreformovať a to financovanie VŠ. Koncepcia navrhuje viaczdrojové financovanie VŠ, čo ale neznamená, že štát sa nebude podielať na ich financovaní. Ministerstvo chce VŠ vytvoriť podmienky na prijímanie napr. grantov a darov. S navrhovaným financovaním štúdia samotnými študentami obsahuje koncepcia dve alternatívy. Jedna navrhuje, aby všetky formy a stupne štúdia hradili študenti, teda bakalárske, magisterské a doktorantské štúdium. Druhá navrhuje, aby bolo denné štúdium ukončené v riadnom termíne bezplatné a vyššie stupne a iné formy štúdia by si študent platil sám. Naskytuje sa tu aj možnosť vytvorenia tzv.

pôžičkového fondu, na jeho tvorbu je potrebné ale prinajmenšom 700 až 800 miliónov korún.

V každom prípade sa už terajší študenti stredných škôl a ich rodičia môžu „tešiť“, že jeden zo zdrojov financovania VŠ bude aj ich rodinný rozpočet. Zatiaľ čo ostatné body reformy kvalitatívne ovplyvnia budúce štúdium, už teraz sa ozýva veľké množstvo hlasov proti jej hlavnému bodu. A tak financovanie VŠ a naša budúcnosť budú nasledujúce mesiace možno najdiskutovanejšou témou na Slovensku.