Medzi prvými ôsmimi kapitolami otvorenými v rámci vyjednávania o vstupe SR do Európskej únie je aj oblasť vzdelávania a vedy. Medzi šiestimi uzavretými sa nachádza aj táto kapitola, no systém vysokých škôl nie je na úrovni, aby dokázal súťažiť s vyspelejšími krajinami EÚ. Ministerstvo školstva práve pre tento podnet vypracovalo návrh koncepcie rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie. Táto koncepcia určite zasiahne zúčasných študentov stredných škôl a preto by som chcel upozorniť na hlavné ciele a body tejto reformy:

K oporným bodom reformy, ktorá bude asi najväčšia v histórii Slovenskej republiky, patrí zvýšenie počtu študentov paralelne so zlepšovaním kvality vzdelávania. V Slovenskej republike má teraz vysokokolské vzdelanie 9,5 percenta populácie, pričom na dosiahnutie priemernej európskej úrovne treba toto číslo zdvojnásobiť. Len pre porovnanie, v USA nadobudlo vysokoškolské vzdelanie 46,5 % a v Japonsku 20,7 % populácie, zatiaľ sa Slovensko môže porovnávať s Gréckom (8,7 %), Španielskom (8,4 %), alebo Českou republikou (8,5 %). Ďaľšou prioritou je diferencovanie škôl podľa typu vzdelávania, vzniknú teda aj odborné vysoké školy, ktoré budú poskytovať vzdelanie iného charakteru ako univerzity, zamerané k potrebám jednotlivých regiónov. Koncepcia obsahuje aj otázky právnej subjektivity VŠ, akreditácií, udeľovania titulov a zavedenia kreditného systému kompatibilného s medzinárodnými vzdelávacími inštitúciami.

Už v najbližšej dobe sa uvažuje o zvýšení počtu vysokoškolských študentov o 10 % a tak sa VŠ stanú aj čiastočnou možnosťou v riešení nezamestnanosti. Vzdelanie jedného študenta stojí štát 5-6 tisíc korún ročne, zatiaľ čo jeden nezamestnaný niekoľkonásobne viac. Z toho vyplýva hlavná oblasť, ktorú je potrebné zreformovať a to financovanie VŠ. Koncepcia navrhuje viaczdrojové financovanie VŠ, čo ale neznamená, že štát sa nebude podielať na ich financovaní. Ministerstvo chce VŠ vytvoriť podmienky na prijímanie napr. grantov a darov. S navrhovaným financovaním štúdia samotnými študentami obsahuje koncepcia dve alternatívy. Jedna navrhuje, aby všetky formy a stupne štúdia hradili študenti, teda bakalárske, magisterské a doktorantské štúdium. Druhá navrhuje, aby bolo denné štúdium ukončené v riadnom termíne bezplatné a vyššie stupne a iné formy štúdia by si študent platil sám. Naskytuje sa tu aj možnosť vytvorenia tzv.