V priebehu dvoch dní som skoro kompletne ochrnul a spoznal tých najdôležitejších neurológov v Trenčíne. „Svaly nefungujú“, bolo istý čas asi najlepšie vysvetlenie mojej situácie. Hýbem hlavou, trochu rukami a trupom. Slabne mi hlas, nevládzem zdvihnúť časopis. Nedokážem. Nedokážem zjesť banán a ani trochu jogurtu. Už viem, čo je a na čo slúži nasogastrická sonda …

… bola u mňa aj stredoškolská trieda budúcich sestier! Ešte že nie som starší, to by mi bolo ľúto, že nemôžem zneužiť situáciu. Ani tu na Anestezilogocko-resuscitačnom oddelení detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave mi nemusí byť ľúto. Také pekné baby nemajú nikde. A v tomto meste študuje moja sestra. Výborná sestra. Takú každý nemá. Jedinečná sestra. Šťastný brat.

Zobúdzam sa. Včera boli dvere vpravo, dnes sú vľavo. Keby som vedel nejaké neslušné slovo, použil by som ho. Ale načo. Veď tu len tak ležím a o mňa je postarané. Hoviem si tu na posteli. Počítam kachličky a snažím sa sledovať, čo sa okolo mňa deje. Plno drôtov, pípajúcich prístrojov, teta upratovačka dezinfikuje, saturácia v norme, mama nervózna, za mnou asi prší. Normálne nemocničné myšlienky, kolujúce každému normálnemu človeku v jeho hlave. Normálne ochrnutému človeku. Alebo nenormálne? Už vedia, čo so mnou je. Nejaký syndróm čo spôsobuje, že moje mozgové príkazy sa nedostávajú do svalov, ale zastavia sa niekde na ceste. Len tak. Vyzerá to tak, že si vzruchy naozaj odbehli do krčmy. Nie na jedno, aspoň na tri. Už aby sa to skončilo. …a Teraz

Vyťukávam vstupný kód do paneláku, môjho nemenného bydliska. Otváram dvere a cestou k výťahu zdravím suseda. Nastupujem a spomínam. Dnes bola ešte krajšia ako včera, zajtra to už určite neprežijem. Ale vydržal som už dlho. Jeden infarkt predsa nezaškodí. Je taká zlatučká, šikovná a čo ma najviac fascinuje, inteligentná. Čert to zober, taká žena. Alebo radšej nie, milujem ju! Je pre mňa úžasnou studňou motivácie, oddychu a sily. Nech žije žena stvorená čímkoľvek!

Po šiestich rokoch som na tom priam excelentne. Chodím. K tomu mi dopomohli liečenia, ktorých bolo nespočetne, hlavne ale moje ženy. Skoro celý čas dve, ale keďže som človek náročný a chtivý, pribral som si ešte jednu. Pozor! Viac už nezvládnem! Treba priznať, že sú občas aj trochu náročné, ale nech sú, pokiaľ len môžu. Pred rokom som urobil prvý drep, cez letné prázdniny som sa učil behať. Svalová sila na lýtkach sa síce dá prirovnať nule, ale vynahradzujú to iné svalové partie. Hybnosť dobrá, reakcie v norme, hlavne ma trápi obrovská únava, ktorá je spôsobená neustále slabou výdržou.