Vzdelanie má hodnotu. Má mať aj cenu? (esej)

„Učiť sa dá slovami, vychovávať iba príkladom“
J. de la Bruyére

Učme sa reformovať! Reformujme financovanie vysokoškolského štúdia! Veď o opodstatnenosti reformy sa presvedčuje prakticky dennodenne množstvo ľudí! Množstvo faktorov, ktoré podmieňujú túto základnú potrebu, nás dennodenne presviedčajú o opodstatnenosti reformy. A práve, či už je to nízka hodnota odmeňovania, ktorá významnou mierou ovplyvňuje aj kvalitu poskytovaného vzdelania, nedostatok miesta na príslušnej vysokej škole, nedostatočná technologická vybavenosť, všetky tieto faktory ovplyvňujú najdôležitejší argument – nevyužívanie obrovského potenciálu mladých a vzdelaných ľudí v Slovenskej republike. Veď práve aj teraz badáme dôsledky v ekonomickej sfére a to hlavne v riešení nášho najdôležitejšieho problému - nezamestnanosti. A skoro polovica mladých, čo chcú študovať a majú aj na štúdium predpoklady, zostáva nevyužitá.

Chýbajú nám príklady, podkladové materiály? Určite nie. Veď množstvo štátov s vyspelou štruktúrou prerozdelenia financí pre vysoké školy svoje reformy už uskutočnilo. Stačí len nahliadnuť do systému zaužívaného v západnej Európe a jeho minimálne legislatívne upravenie na naše podmienky. Samozrejmosťou je ale aj podporenie reforiem, ktoré by naše národné hospodárstvo priblížilo na úroveň vyspelej západnej ekonomiky. A aj tieto reformy úzko súvisia s reformou financovania. Ovplyvnia predsa množstvo peňazí v štátnom rozpočte, ale aj množstvo peňazí určené na vysoké školstvo. Žiadne zbytočné oddiaľovania, zbytočné roztržky, či osobné predsudky nepomôžu a ani nikdy nepomohli. Jediné čo dokážu, je zabrzdenie rozvoja. Pozitívneho rozvoja.

Má naša spoločnosť dostatočnú príslušnú výchovu pre uskutočnenie tejto reformy, alebo je na mieste obava, že práve vysokoškolský systém v našej budúcnosti bude príklad, ktorým sa začne výchova občana - politika? Jedno je isté, spoluúčasť študenta na financovaní vlastného štúdia je naozaj potrebná. Žiaden hlas proti nej nie je opodstatnený. Dôležitá je len jediná vec, ktorá plynie, aj keď si to neprajeme.

„Čas odhalí pravdu“
L. Annaeus Seneca“

Kedy zaviesť reformu do praxe, to je najdôležitejšia otázka s ktorou je potrebné sa vážne zaoberať. Minulosť ale ovplyvňuje prítomnosť a tá, žiaľ, aj budúcnosť.

Zaspanie reforiem v minulosti negatívne vplýva na ekonomiku a reformu financovania najdôležitejšieho sektora v republike a tak sa treba zmieriť s tým, že práve tento faktor dáva možnosť uvažovať ľuďom, čo reformu teraz nechcú a brzdia ju. Máme reformu zaviesť už v budúcom roku, keď sa naša ekonomika mierne odrazí od ekonomického dna, alebo v budúcnosti, keď sa budeme nachádzať v lepších podmienkach? To už na Slovensku možno nie je otázka, ale sociálny a politický argument pre zdržanie reformy na niekoľko rokov, pokiaľ nebude naša ekonomika aspoň čiatočne rozohriata. Čo je potrebné pre súčastnosť? Hľadať finančné zdroje inde ako je študent. Zdroje sa črtajú v alternatívnom financovaní (dotácie od sponzorov, regiónov a podnikov), alebo v podnikateľskej činnosti VŠ a jej oslobodenia od daní. Ale hlavne v zvýšení dotácií zo štátneho rozpočtu. Veď priemer sa vo vyspelej Európe pohybuje približne okolo 1% hrubého domáceho produktu (HDP). V Slovenskej republike je to 0,6-0,7% HDP. Ak dosiahneme výdavky aspoň pri 0,9% HDP, bude to prostredie, ktoré bude vhodné na zavedenie spoluúčasti študenta na jeho štúdiu. Pripúšťam, že je to ovplyvniteľné ešte množstvom ďaľších faktorov. Som presvedčený, že kvalitatívnu zmenu, ktorá bude sprevádzať nepríjemné platenie školného, určite v budúcnosti privíta aj väčšina študentov.