Keď máme niekoho radi, vidíme ho viacej tolerantnejšími očami. Niečo ospravedlňujeme, mnohé prepáčime. Vlastne ani nechceme pripustiť, že ten náš jediný má nejakú chybu, podstatné je predsa, aby mal rád.....Lenže tak jednoduché to nie je, strkať hlavu do piesku môže pani pštrosova, nám to nepomôže. Nehovoriť, či aspoň nepremýšľať o veciach menej príjemných, znamená len ich oddialiť, ale nič sa tým nezmení ani nevyrieši.
Ak uvažujeme o vážnejšom, hlbšom vzťahu, mali by sme svojho partnera poznať a porovnávať v iných oblastiach, než je len láska a partnerstvo. Aký má váš partner spôsob a predovšetkým prístup k životu. Je pedant, pesimista, je ľahkovážny alebo ho každý silnejší otras vyvedie z rovnováhy.? Dokáže byť oporou v ťažkej chvíli? Vie sa rozhodnúť?
Nekolísa? Vie sa rozhodnúť čestne voči ostatným? Má sklon ku klamstvu a k podvodom? Čo si cení najviac? Vie sa radovať z maličkostí? Nie je jeho koníček základným zmyslom života, bez ktorého sa nezaobíde? Nie je príliš a bezdôvodne žiarlivý? Nechce, aby sa všetko prispôsobovalo jeho predstavám? Je zvyknutý podieľať sa na chode spoločného života a domácnosti? Vie ísť za vytýčeným cieľom, i keď mu treba nejde všetko tak, ako si predstavoval? Nezlomia ho prvé prekážky? Ako sa chová v kolektíve, má priateľov? Dokáže priznať omyly? Vie sa nadchnúť pre maličkosti rovnako ako pre veci obtiažne? Je veľkorysý alebo malicherný? Trvá na svojom i keď sa presvedčí, že nemá pravdu? Vie dodržať dané slovo? Je dochvíľny? Aký je jeho vzťah k rodičom? Dokáže sa zaobísť bez ich rady a pomoci? Má zmysel pre humor? Vie odlíšiť podstatné od vedľajšieho? Dáva si záležať na svojom vzhľade?
.........a takýchto otázok by mohlo byť i viac, treba na ďalšie prídete sami. Ale skúste si aspoň na tieto odpovedať len tak, sami pre seba. Ale pravdivo, veď klamať seba samého predsa nemá žiadnu cenu.